Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) má na konte ďalší dôležitý objav, tentoraz však priamo z našej slnečnej sústavy. Ako totiž v tlačovej správe informuje Európska vesmírna agentúra (ESA), toto revolučné vesmírne observatórium detegovalo na povrchu Europy, ľadového mesiaca Jupiteru, oxidu uhličitý. Ten môže predznamenávať prítomnosť mimozemského života.

Dostal sa tam nedávno

Ľadová Europa láka vedcov už dlhšiu dobu a to najmä obrovskému tekutému oceánu, ktorý sa má nachádzať pod vrstvou ľadu hrubou niekoľko desiatok kilometrov. Predpokladajú totiž, že v ňom môžu panovať podmienky vhodné pre mimozemský život, i keď len v mikrobiálnej podobe. JWST však do celej rovnice pridáva ďalšiu dôležitú premennú.

Na povrchu tohto mesiaca totiž zaznamenal prítomnosť oxidu uhličitého (CO2), ktorý sa nachádza v niektorých špecifických oblastiach. Podľa analýzy toto CO2 nepochádza z meteoritov ani iných vonkajších zdrojov a miesto toho prišlo z podpovrchového oceánu. Zaujímavé je, že sa tak stalo, aspoň z geologického hľadiska, pomerne nedávno.

NASA/GSFC/ESA/CSA

„Na Zemi život obľubuje chemickú diverzitu – čím väčšia diverzita, tým lepšie. Sme život na báze uhlíka. Pochopenie chémie oceánu Europy nám pomôže zistiť, či je nepriateľská voči životu v takej podobe, v akej ho poznáme alebo či preň môže byť vhodným miestom,“ vysvetľuje Geronimo Villanueva z NASA, ktorý je vedúcim autorom štúdie venovanej tomuto objavu.

Špecifický región

Experti ďalej objasňujú, že sa tento oxid uhličitý našiel v oblasti známej ako Tara Regio. V nej sa nachádza „chaotický“ terén, v ktorom v nie príliš vzdialenej minulosti došlo k výmene materiálu s oceánom pod povrchom. Práve na základe týchto poznatkov odborníci predpokladajú, že pochádza objavené CO2 z oceánu.

Tento oceán chce ľudstvo podrobne preskúmať nielen z obežnej dráhy, ale dokonca priamo. Zatiaľ nie je známy definitívny dizajn sondy, ktorá tento exotický svet preskúma, avšak jednou z možností je použitia veľkého množstvo mikro-robotov, ktoré budú vypustené do oceánu cez hlboký vrt. Hlavná sonda tak má ostať v bezpečí na povrchu bez toho, aby sa musela sama spustiť do hĺbky desiatok kilometrov.