Nedávna udalosť v literárnom svete odhalila zaujímavý aspekt modernej tvorby. Rie Kudanová, japonská autorka, ktorá získala jednu z najprestížnejších japonských literárnych cien, Akutagawa Prize, odhalila, že pri písaní svojho románu aktívne využívala generatívnu umelú inteligenciu, ako napríklad ChatGPT. O udalosti informoval denník The Times.

Väčšinu písala sama

Kudan uviedla, že až približne päť percent románu bolo doslova citovaných viet, ktoré vygenerovala AI. Jej dielo, nazvané „Tokijská veža sympatie“, bolo nič netušiacimi porotcami opísané ako „bezchybné“.

Román sa odohráva v alternatívnej budúcnosti, kde je AI centrálnou súčasťou ľudského života. Sleduje príbeh architekta, ktorý pomohol postaviť výškovú budovu v Šindžuku ako komfortné miesto pre kriminálnikov. Kudan prostredníctvom svojej postavy skúma diskomfort so spoločenskou toleranciou voči týmto zločincom, ako aj všadeprítomnosť generatívnej AI.

Nie je jasné, prečo sa Kudanová rozhodla pri písaní svojho oceneného diela využiť umelú inteligenciu, no je možné, že sa snažila jednoducho demonštrovať svoj argument o AI, okolo ktorej sa točila aj samotná kniha.

Nestalo sa to prvýkrát

Nejde však o prvý prípad, kedy sa umelej inteligencii podarilo získať prestížne ocenenie. Ako v minulosti informoval Startitup, podobný incident sa odohral na prestížnej fotografickej súťaži Sony World Photography Awards.

Nemecký fotograf Boris Eldagsen sa tejto súťaže zúčastnil s obrázkom vytvoreným umelou inteligenciou (AI) a podarilo sa mu zvíťaziť. Jeho fotografia, nazvaná „Electrician“, zobrazovala dvojicu žien a vytvorila dojem, že ide o starú čiernobielu fotografiu z 20. storočia. V skutočnosti však bola táto „fotografia“ vygenerovaná grafickým AI nástrojom s názvom Midjourney.

Eldagsen pôvodne ocenenie akceptoval, ale neskôr sa priznal k využitiu AI a cenu odmietol. Vo svojom vyhlásení uviedol, že AI a fotografie by si nemali navzájom konkurovať v ocenení a že AI nie je fotografia.

Jeho rozhodnutie súťažiť s AI fotografiou bol experimentom, ktorým chcel zistiť, či sú súťaže ako SWPA pripravené na nástup umelej inteligencie. Podľa neho výsledok ukázal, že nie sú. Po odhalení tohto experimentu organizátori súťaže fotografiu odstránili zo všetkých online zoznamov a jej fyzická kópia nebude prezentovaná ani na oficiálnej výstave výherných diel.

AI je čoraz zreteľnejšia aj v armádnych použitiach. Svoje pravidlá dokonca zmenila aj americká spoločnosť OpenAI, ktorá čiastočne uvoľnila obmedzenia a umožňuje spoluprácu s armádou. Nové pravidlá stále neumožňujú využitie, ktoré by spôsobilo zranenie človeka, vývoj zbraní, odpočúvanie komunikácie či poškodzovanie majetku.

Dotkne sa väčšiny zamestnancov

Umelá inteligencia sa však podľa všetkého nebude v budúcnosti dotýkať len umeleckého odvetvia. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) softvér založený na umelej inteligencii (UI) bude mať ďalekosiahly vplyv na pracovné miesta a mzdy. V rozvinutých ekonomikách by UI mohla ovplyvniť približne 60 % pracovných miest.

Fond sa domnieva, že v krajinách s nízkymi príjmami môže UI potenciálne výrazne ovplyvniť približne 26 % pracovných miest a v rozvíjajúcich sa ekonomikách asi 40 %. MMF zároveň upozornil, že jeho prognózy sú založené na výpočtových modeloch a niektoré faktory je ťažké predpovedať, medzi nimi napríklad možný vznik nových odvetví alebo rýchlosť šírenia UI.