V tomto texte boli použité materiály SITA.

Európska únia sa ocitá pod čoraz väčším tlakom v technologickom boji medzi Spojenými štátmi a Čínou. Americký veľvyslanec pri EÚ Andrew Puzder otvorene vyhlásil, že Európa by sa mala vo „vojne o umelú inteligenciu“ jednoznačne postaviť na stranu Washingtonu. Jeho slová prichádzajú v čase, keď Brusel pripravuje vlastnú cestu k technologickej nezávislosti.

Debata už dávno nie je len o chatbotoch či generovaní obrázkov. V hre sú cloudové služby, čipy, dáta aj budúca kontrola nad digitálnou ekonomikou. A práve Európa sa snaží vyhnúť tomu, aby zostala závislá od amerických aj čínskych gigantov.

„S Čínou vedieme vojnu o umelú inteligenciu. Pre západnú civilizáciu je dôležité, aby Spojené štáty zvíťazili,“ vyhlásil Puzder počas Bruselského fóra o ekonomickej bezpečnosti. Zároveň priznal obavy z toho, že Európa sa podľa neho technologicky oddeľuje od USA.

Jeho reakcia prišla len krátko po tom, čo Európska únia predstavila nový balík opatrení označovaný ako technologická suverenita. Cieľom Bruselu je znížiť závislosť od zahraničných firiem v strategických oblastiach, medzi ktoré patrí umelá inteligencia, cloudová infraštruktúra či polovodiče.

Podľa európskych predstaviteľov dnes viac než 80 percent digitálnych produktov, služieb a infraštruktúry používaných v EÚ pochádza od spoločností mimo Únie. Pre Brusel je to čoraz väčší problém, najmä v období geopolitického napätia.

Európa nechce byť digitálnou kolóniou

Európsky plán však nie je len o obmedzovaní amerických či ázijských technologických firiem. Únia zároveň investuje miliardy eur do budovania vlastných kapacít. Patrí sem európsky Akt o čipoch, podpora domácich dátových centier alebo nové AI iniciatívy zamerané na vývoj vlastných modelov umelej inteligencie.

EÚ zároveň dlhodobo presadzuje odlišný prístup k umelej inteligencii než Spojené štáty či Čína. Kým americké firmy stavajú na agresívnom raste a komerčnom nasadení AI a Čína prepája technologický rozvoj so štátnou kontrolou, Európa sa snaží presadzovať regulovanú a etickú AI orientovanú na ochranu používateľov.

Unsplash

Práve preto vznikol aj európsky Akt o umelej inteligencii, ktorý patrí medzi najprísnejšie regulácie AI na svete. Brusel sa snaží vytvoriť pravidlá, ktoré zabránia zneužívaniu technológií, diskriminácii či nekontrolovanému zberu dát.

Z pohľadu Washingtonu však môže byť takýto prístup problémom. Americké technologické firmy upozorňujú, že prílišná regulácia môže spomaliť inovácie a oslabiť schopnosť Západu konkurovať Číne.

Puzder zároveň tvrdí, že Európa v oblasti umelej inteligencie zaostáva za USA aj Čínou natoľko, že ich bez úzkej spolupráce nebude schopná dobehnúť.

Prečo sa USA obáva Číny

Spojené štáty pritom vnímajú čínsky rozmach AI ako jednu z najväčších strategických hrozieb nasledujúcich rokov. Peking totiž otvorene prepája civilný technologický sektor s armádou a bezpečnostnými zložkami.

Američania sa obávajú, že čínske AI systémy môžu byť využívané na sofistikované kybernetické útoky, masové sledovanie obyvateľstva, dezinformačné operácie alebo vývoj autonómnych zbraňových systémov.

ChatGPT

Veľkou výhodou Číny je aj obrovské množstvo dát. Tamojšie firmy totiž fungujú v prostredí s výrazne slabšou ochranou súkromia než v Európe. Kým európske spoločnosti musia rešpektovať pravidlá GDPR, čínske technologické giganty majú prístup k masívnym objemom údajov, ktoré využívajú na trénovanie AI modelov.

Aj preto Washington tlačí na spojencov, aby sa technologicky nepribližovali k Pekingu. Podobné napätie už bolo viditeľné pri zákaze čínskych telekomunikačných technológií od Huawei alebo pri obmedzeniach exportu pokročilých čipov do Číny.

Brusel neverí ani Amerike

Európa však nechce zostať závislá ani od Spojených štátov. Dôvodov je viacero. Väčšina európskych cloudových služieb dnes funguje na infraštruktúre amerických gigantov ako Microsoft, Amazon Web Services alebo Google Cloud.

To podľa Bruselu vytvára riziko, že v prípade obchodného konfliktu alebo politického napätia by mohli USA obmedziť prístup k strategickým digitálnym službám. Pre modernú ekonomiku by to znamenalo obrovský problém.

Výrazné obavy vyvoláva aj americký zákon CLOUD Act. Ten umožňuje americkým úradom žiadať dáta od amerických spoločností, aj keď sú uložené na serveroch mimo USA vrátane Európy. Práve to je pre európske inštitúcie citlivá téma, keďže ochrana súkromia patrí medzi základné piliere európskej digitálnej politiky.

Spor medzi Washingtonom, Bruselom a Pekingom tak postupne prerastá do oveľa väčšieho konfliktu než len technologickej rivality. V nasledujúcich rokoch môže rozhodnúť o tom, kto bude určovať pravidlá digitálneho sveta, kontrolovať najvýkonnejšie AI systémy a získavať ekonomický aj geopolitický vplyv.

Čítajte viac z kategórie: Novinky