Svet čakajú v druhej polovici tohto storočia výrazne odlišné klimatické podmienky. „V porovnaní s predchádzajúcimi päťdesiatimi rokmi nás čaká štvornásobne rýchlejšie oteplenie. Bude to niečo zvláštne,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA klimatológ Jozef Pecho.

Do konca storočia by sa pritom podľa neho malo podnebie otepliť až o štyri stupne Celzia. „A to je len stredný odhad možnej celkovej zmeny. Pesimistickejšie scenáre, v prípade, že ľudia v dohľadnej dobe nevyriešia problém vysokých emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov, hovoria až o piatich až šiestich stupňoch, čo je v rámci jedného storočia historicky bezprecedentne rýchla zmena,“ uviedol odborník.

Počas uplynulého storočia sa globálna teplota zvýšila zhruba o jeden stupeň Celzia. „Keby sme sa preniesli na koniec doby ľadovej, čo je asi 20-tisíc rokov dozadu, zistili by sme, že už to jednostupňové oteplenie, ktoré nastalo od polovice minulého storočia, je asi 20-krát rýchlejšie, než akékoľvek iné oteplenie za posledných 20-tisíc rokov.

Zobraziť celú galériu (4)

freepik

Už tým jedným stupňom sme sa dostali na úroveň najteplejšieho obdobia holocénu. Ak si k tomu pripočítate ďalšie štyri stupne Celzia, tam už v podstate opustíme zónu prirodzenej variability globálnej teploty za posledných 56 miliónov rokov,“ vyjadril sa Pecho.

Z hľadiska celkového oteplenia pritom planéta podľa neho zažila už všeličo. „Boli tu aj obdobia oveľa teplejšie, ako máme dnes, no nebezpečná je práve tá zmena rýchlosti otepľovania. Štyri stupne za storočie, to je pre nás niečo, čo si nevieme predstaviť. Netušíme, aký to bude mať dopad na globálne ekosystémy a celkovo na spoločnosť a modernú civilizáciu, ako sa na takúto zmenu dokážeme adaptovať,“ poznamenal.

S globálnym oteplením prichádzajú totiž rôzne nebezpečné fenomény, jedným z nich je napríklad dlhodobé sucho. „To môže trvať a reťaziť sa aj niekoľko desaťročí a vytvárať tlak na zdroje, ktoré majú ľudia v rámci jednotlivých regiónov k dispozícii.

Zobraziť celú galériu (4)

freepik

Veľmi pravdepodobne bude veľký problém s vodou, s potravinami a ďalšími zdrojmi. Ani my klimatológovia si nevieme predstaviť, čo všetko sa môže diať a aké dôsledky tieto trendy nakoniec prinesú,“ uznal.

Sucho je pritom podľa neho veľmi citeľné už dnes, a to aj v našich zemepisných šírkach. „S pribúdajúcimi rokmi je naozaj teplejšie a suchšie, čo má veľký dopad na vitalitu lesných spoločenstiev a na zásoby podzemných vôd.

Ich stav na územiach mimo Žitného ostrova nie je veľmi utešený, dokonca možno povedať, že ani dažde, ktoré nastúpili od polovice mája, a ktoré s určitou pravidelnosťou prichádzajú dodnes, nemali nejaký zásadnejší vplyv na ich hladinu.

V niektorých regiónoch sa situácia zlepšila, no stredná Európa má v hladinách podzemných vôd stále dosť veľký deficit,“ povedal Pecho. „Toto je fenomén, ktorý pravdepodobne bude pretrvávať aj v ďalších rokoch a ako bude postupovať zmena klímy, je celkom možné, že zrážok v ročnom chode pribúdať veľmi nebude. Budú sa vytvárať len vo veľmi krátkych intervaloch a bude skôr narastať ich extrémnosť,“ ozrejmil.

Zobraziť celú galériu (4)

Pixabay

Stredná Európa vrátane Slovenska podľa neho nie je na sucho a s ním spojený nedostatok vody pritom ani zďaleka pripravená. „Ten trend je momentálne, bohužiaľ, taký, že sucho narastá a zatiaľ s tým, dokonca ani technologicky, nevieme robiť, okrem určitých prírode blízkych postupov pre zadržiavanie vody v krajine, nič konkrétne.

Slovenská republika ani stredná Európa nie je pripravená na to, čo začína prichádzať,“ skonštatoval klimatológ, podľa ktorého sa budeme musieť v nasledujúcich desaťročiach vyrovnať aj s ďalšou veľkou zmenou.

Zobraziť celú galériu (4)

Freepik

„Naše klimatické pásmo bude čoraz častejšie svojim charakterom pripomínať stredomorskú subtropickú a skôr suchú klímu. Podnebie miernych zemepisných šírok bude v strednej Európe už pravdepodobne pasé a prechodné ročné obdobia, jar a jeseň, sa budú veľmi výrazne skracovať.

Už v posledných rokoch pravidelne zaznamenávame, že leto skáče pomerne rýchlo do zimy a zima zas do leta. Klíma sa otepľuje a mení svoj celkový charakter,“ uviedol odborník.

„Keby sme mali byť konkrétnejší, leto už dnes trvá minimálne o mesiac dlhšie a zima už nemá také výrazné črty ako kedysi, keď boli pre ňu charakteristické dlhé obdobia mrazivého počasia. Neskracuje sa, no je skôr daždivá, vlhká a z hľadiska teplôt mierna a toto sa bude ešte zvýrazňovať. Obdobia s nízkymi teplotami sa síce môžu v budúcnosti vyskytnúť tiež, no budú už pomerne krátke,“ predpovedal Pecho.

Zobraziť celú galériu (4)

freepik

Najciteľnejšie oteplenie môžeme pritom v nasledujúcich desaťročiach čakať popri lete práve v druhej polovici zimy. „V letných mesiacoch a v januári a februári bude ten nárast teploty vzduchu veľmi výrazný.

November a december sú mesiace, keď v dôsledku cirkulačných faktorov často dochádza k pravidelným vpádom studeného vzduchu zo severu, takže v tomto čase až také otepľovanie neočakávame. Naopak, v januári a februári možno u nás do konca tohto storočia čakať nárast teploty v priemere aj o viac ako o šesť stupňov Celzia,“ uzavrel.

Čítajte viac z kategórie: Novinky