V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Na pôde Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli sa v utorok uskutočnil významný seminár venovaný otázkam prenosu rizík v súvislosti s klimatickými katastrofami. V centre pozornosti bol predovšetkým inovatívny projekt MedEWSa – Stredomorský a celoeurópsky systém predpovedí a včasného varovania pred prírodnými hrozbami. Na jeho vývoji sa významne podieľa aj slovenská technologická spoločnosť KAJO Services, ktorá patrí medzi lídrov v oblasti inovácií v klimatickej adaptácii.

Ako vysvetlil Peter Beno, manažér obchodu a rozvoja firmy KAJO Services, cieľom projektu je prepojenie najmodernejších meteorologických predpovedí s finančnými nástrojmi, ktoré umožnia rýchlu reakciu na extrémne prejavy počasia. Ide najmä o parametrické poistenie či financovanie založené na predpovediach, ktoré môžu pomôcť zmierniť dopady povodní, búrok alebo sucha.

Projekt podporujú viaceré európske inštitúcie vrátane Európskej centrálnej banky, ako aj popredné univerzity a poisťovne. Seminár v Bruseli bol určený pre tvorcov politík z Európskej komisie, zástupcov finančných inštitúcií a odborníkov z vedeckej obce.

Príspevok slovenského know-how

Zakladateľ KAJO Services Milan Kalaš pripomenul, že ich firma je zapojená do jednej z najväčších európskych iniciatív v oblasti využitia umelej inteligencie pri simulovaní reálnych prírodných procesov. Vďaka AI je podľa neho možné zlepšiť presnosť predpovedí a zároveň pripraviť lepšie krízové scenáre a nástroje na zvládanie škôd spôsobených prírodnými katastrofami.

Napriek technologickému pokroku však Kalaš upozorňuje na značné rezervy Slovenska. Najväčším problémom podľa neho nie je len predikcia javov ako sú povodne, ale nízka úroveň pripravenosti a koordinácie krízového manažmentu, v čom Slovensko zaostáva za vyspelými štátmi EÚ.

Freepik

Potrebná diskusia o financiách a prevencii

Jedným z hlavných odkazov podujatia bolo to, že nie všetkým škodám možno predísť, no ich rozsah sa dá znížiť správnymi opatreniami, evakuáciou osôb, ochranou majetku či včasným poistením. Seminár preto zdôraznil potrebu vytvorenia platformy pre výmenu poznatkov, ktorá by pomohla spojiť expertov, vedu a politiku v boji proti následkom klimatických javov.

„Ten dialóg mal začať skôr, ale ak nezačne ani teraz, budeme mať veľké problémy za pár rokov,“ varoval Kalaš. Podľa neho sa extrémne prejavy počasia budú opakovať častejšie a s väčšou intenzitou, preto je dôležité, aby sa tvorcovia politík, poisťovne aj občania dokázali pripraviť už dnes.