Vesmír nie je len pokojným pozadím pre nočnú oblohu, ale dynamickým prostredím plným energie. Ako vyplynulo z najnovších zistení, naša doterajšia schopnosť odhadnúť hrozbu extrémnych slnečných búrok bola pravdepodobne založená na chybných meraniach.

Vedci z Lancaster University totiž zistili, že neexistuje žiadny „strop“ alebo horná hranica reakcie Zeme na slnečné erupcie. Všetko, čo sme doteraz považovali za maximálnu intenzitu, bola v skutočnosti len chyba spôsobená miestom, kde sme dáta zbierali.

Chyba v meraní, ktorá nás upokojila

Dlhé roky sme sa spoliehali na dáta zo sond umiestnených v takzvanom Lagrangeovom bode L1, ktorý leží približne 1,5 milióna kilometrov od Zeme. Problém je v tom, že slnečný vietor počas cesty k našej planéte čiastočne zoslabne. Keď vedci porovnávali tieto „oslabené“ dáta s vplyvom na Zem, zdalo sa, že naša atmosféra má limit, po ktorom už intenzívnejší slnečný vietor nespôsobuje silnejšie búrky. Nový výskum však ukázal, že to tak nie je.

Tím analyzoval viac než milión meraní z blízkosti Zeme, kde sa slnečný vietor stretáva s naším magnetickým poľom priamo. Výsledok? Elektrické prúdy v atmosfére sa naďalej zvyšovali úmerne k sile slnečného vetra. Žiadny limit sa nekonal. To znamená, že vzácne „tisícročné“ udalosti môžu mať pre našu infraštruktúru oveľa drastickejšie následky, než sme si doteraz pripúšťali.

Historické varovanie nie je len mýtus

Nemusíme chodiť ďaleko do minulosti, aby sme videli, čo dokáže Slnko napáchať. Katastrofa na obežnej dráhe, o ktorej sa v odbornej verejnosti hovorí čoraz častejšie, by bola v prípade extrémnej búrky reálnym scenárom. Carringtonova udalosť z roku 1859 síce zničila „len“ telegrafné linky, no dnes by podobná búrka vyradila GPS, internet, satelity a zrejme by spôsobila celoplošné kolapsy energetických sietí.

Hoci štúdia netvrdí, že nás čaká apokalypsa zajtra, varuje pred podceňovaním rizika. Nachádzame sa v období slnečného maxima, kedy je Slnko mimoriadne aktívne. Aj v máji 2024 sme boli svedkami silnej búrky, ktorá priniesla polárnu žiaru aj do oblastí, kde je bežne nevídaná. Bol to však len slabý odvar toho, čoho je naša hviezda schopná. Pre modernú spoločnosť, ktorá je závislá na satelitnej navigácii a stabilnej elektrine, je tento výskum jasným signálom, že odolnosť našej technológie by mala byť prioritou, nie len sekundárnou témou.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda