IT firmy žalujú Najvyšší kontrolný úrad, kontrolóri porovnali neporovnateľné

Dodávatelia Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS) slovensko.sk napadli na súde Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR pre výsledky vlaňajšej kontroly. Kontrolóri podľa konzorcia GlobalTel a SWAN porovnávali neporovnateľné a zverejnené výsledky kontroly poškodili ich dobré meno. Žiadajú preto ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške spolu 20.000 eur. Informoval o tom hovorca SWAN Pavel Ďurík.

IT spoločnosti GlobalTel a SWAN na základe zmluvy z roku 2010 dodali štátu a prevádzkujú ÚPVS. Ten slúži na komunikáciu štátu s občanmi a firmami. Portál spravuje Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES).

V roku 2017 agentúra podľa konzorcia podpísala s dodávateľmi druhú zmluvu, na základe ktorej mala rozšíriť existujúce moduly o nové časti. Jednou z nich bola aj prístupová časť Modulu úradnej komunikácie (MÚK-P). Tento modul mal slúžiť na komunikáciu úradov medzi sebou.

V roku 2021 NKÚ vykonal kontrolu v NASES, ktorej cieľom bolo preverenie efektívnosti obstarania modulu MÚK-P. Pri kontrole dospel k názoru, že agentúra sa nákupom modulu dopustila nehospodárneho a neúčinného nakladania s verejnými peniazmi.

Dodaný modul, ktorý je na mieru vytvorený kompletný softvér, pritom porovnali s „krabicovým riešením“ Broadcom, ktoré vyšlo na prvý pohľad lacnejšie. Broadcom je však podľa IT spoločností len platformou, ktorú bez dotvorenia nemožno nasadiť do prevádzky ÚPVS.

Právny zástupca žalobcov Peter Kubina z advokátskej kancelárie Dentons Europe tvrdí, že kontrolóri porovnali neporovnateľné. Cena, ktorú uviedli, je totiž len za platformu. Pred nasadením do ostrej prevádzky by si vyžiadala ešte ďalšie dodatočné náklady, ktoré už podľa neho kontrolóri nezobrali do úvahy.

„Nekompetentný“ postup kontrolórov sa podľa žalobcov prejavil aj v porovnávaní nákladov na prevádzku. Náklady na Broadcom vyrátali na 36.000 ročne, čo dali do kontrastu s nákladmi na MÚK-P, ktoré vyčíslili na 525.000 ročne.

„V skutočnosti zmluva jasne definuje náklady na prevádzku na 14.075 eur mesačne, teda 168.000 ročne. Bavíme sa tu ale o nákladoch na celkovú prevádzku. Suma 36.000 je v prípade Broadcomu zrejme len cenou za licenciu a nezahŕňa tak náklady na kompletnú prevádzku. Veľmi dôležitým faktom je, že v prípade nami dodaného riešenia sa licencie neplatia,“ skonštatoval výkonný riaditeľ GlobalTelu Martin Bachorík.

Kompetentnosť kontroly NKÚ spochybňuje aj IT Asociácia Slovenska (ITAS). „Kapacity štátu porovnávať na dostatočnej odbornej úrovni dodané a ponúkané IT riešenia sú zjavne obmedzené. V tomto prípade vec, ktorá mala byť vyriešená odborne a manažérsky, dospela až do podania žaloby. Máme porozumenie pre snahu štátu vymaniť sa zo závislosti na dodávateľoch, ak sa to ale bude robiť neodborne a na základe tendenčných argumentov, čakajú nás zmrazené projekty, zastavený rozvoj a možno aj ďalšie súdne spory,“ upozornil prezident ITAS Emil Fitoš.

Práve prebiehajúcou kontrolou NKÚ argumentoval vlani NASES, keď hotové riešenie od dodávateľského konzorcia odmietol prebrať. Spor podľa konzorcia nastal pri záverečnom testovaní. NASES nereagoval na požiadavku dodávateľov súvisiacu s testami vo vládnom cloude. Síce požadoval testy na ním určených zariadeniach, ale konzorciu ich nesprístupnil.

„Ide pritom o riešenie vyvinuté na mieru, ktoré konzorcium pripravilo presne podľa požiadaviek štátu. K jeho nasadeniu dodnes neprišlo, pretože NASES ho odmieta od tvorcov prebrať. Ako inak, doplácajú na to občania, ktorí by v opačnom prípade už dva roky mohli pristupovať k službám štátu aj cez mobilné zariadenia,“ dodal Bachorík.

NKÚ v decembri 2021 informoval o kontrole, ktorú úrad realizoval v NASES. Vtedy uviedol, že MÚK-P, časť Ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk, možno označiť za ukážkový príklad pochybení v rámci informatizácie, a to vrátane tzv. vendor lock-in problému.

Ministerka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) v tom čase reagovala s tým, že zistenia NKÚ považuje za veľmi znepokojujúce. Vyhlásila, že odhalili pravdu o tom, ako „digitálni lídri Smeru Peter Pellegrini a Richard Raši riadili informatizáciu štátu“.