V tomto texte boli použité materiály TASR.

Európska únia smeruje k ešte ambicióznejším klimatickým záväzkom. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili pozíciu k návrhu Európskej komisie na aktualizáciu klimatického práva EÚ, pričom požadujú nový záväzný cieľ: znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 90 % do roku 2040 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Návrh získal podporu 379 poslancov, proti bolo 248 a 10 sa zdržalo.

Tento cieľ má predstavovať kľúčový medzník na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050, ktorá už teraz patrí medzi právne záväzné povinnosti EÚ. Podľa europoslancov je prepojenie zelenej transformácie a ekonomickej konkurencieschopnosti nevyhnutné, pričom obe oblasti sa navzájom posilňujú. Parlament preto podporil snahu Komisie o väčšiu flexibilitu pri dosahovaní cieľov a zdôraznil potrebu spravodlivého prechodu, ktorý zohľadní aj technologické a ekonomické možnosti členských štátov.

Prísnejšie záruky pre uhlíkové kredity a dôraz na domáce riešenia

Od roku 2036 by podľa návrhu EP mohlo až päť percentuálnych bodov z celkového zníženia emisií pochádzať z vysokokvalitných medzinárodných uhlíkových kreditov. Ide o o niečo ambicióznejší limit, ako pôvodne navrhla Komisia (tri percentuálne body). Poslanci však zároveň trvajú na tom, aby používanie týchto kreditov podliehalo prísnym zárukám a transparentným pravidlám.

Zároveň presadzujú, aby sa trvalé odstraňovanie uhlíka z domácich zdrojov (napríklad prostredníctvom inovatívnych technológií zachytávania CO₂) využívalo na kompenzáciu tých emisií, ktoré sú najťažšie znižovateľné v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Ide o jasný signál, že EP podporuje rozvoj domácich klimatických riešení a nechce, aby sa klimatické ciele dosahovali len prostredníctvom finančných kompenzácií mimo územia EÚ.

Unsplash

Odklad ETS2 a pravidelné hodnotenie pokroku

Poslanci sa tiež postavili na stranu členských štátov, ktoré navrhujú odložiť zavedenie nového systému emisných povoleniek ETS2 o jeden rok, z roku 2027 na rok 2028. ETS2 sa má týkať emisií zo spaľovania palív v budovách a cestnej doprave, teda sektorov, ktoré priamo ovplyvňujú bežné domácnosti. Odklad má dať členským štátom viac času na prípravu a minimalizovať sociálne dopady zavedenia tohto systému.

Európsky parlament zároveň požaduje, aby Komisia každé dva roky hodnotila pokrok v plnení cieľov do roku 2040. Preskúmanie má brať do úvahy najnovšie vedecké poznatky, technologický vývoj a aktuálny stav konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Súčasťou hodnotenia má byť aj analýza cien energií a ich vplyvu na podniky aj domácnosti. Ak by sa ukázalo, že súčasné opatrenia nestačia, Komisia má po týchto hodnoteniach predložiť návrh na úpravu klimatického zákona alebo zaviesť dodatočné kroky na posilnenie prosperity a sociálnej stability Únie.

Stanovenie klimatického cieľa EÚ do roku 2040 má význam aj na globálnej úrovni. Európska únia sa tým pripravuje na 30. konferenciu OSN o klíme (COP30), ktorá sa uskutoční v novembri v brazílskom Beléme. Delegácia Európskeho parlamentu sa na rokovaniach zúčastní v dňoch 17. až 21. novembra, pričom nový návrh môže byť silným diplomatickým signálom o odhodlaní EÚ zostať lídrom v boji proti klimatickej zmene.

Európsky klimatický zákon už dnes stanovuje zníženie čistých emisií o najmenej 55 % do roku 2030 a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Ak sa však europoslancom podarí presadiť 90-percentné zníženie do roku 2040, pôjde o historický krok, ktorý by zásadne určil smer európskej klimatickej politiky na nasledujúce dve desaťročia.