Jedným z najvýznamnejších objavov v Dluhoniciach je veľké pohrebisko z obdobia 3.–2. storočia pred naším letopočtom, ktoré patrí k Laténskej kultúre. Vedci tu našli celkovo 33 kremácií, čo robí z tohto pohrebiska jedno z najväčších v oblasti strednej Moravy. Medzi nálezmi vyniká hrob keltského bojovníka.

Pri ňom sa našli predmety ako železný meč, kopija a opasok. Výbava, ktorá naznačuje jeho vysoké postavenie. Na meči vedci objavili stopy po úderoch a poškodeniach. Poukazuje to na jeho používanie v boji. O téme informoval portál Interesting Engineering.

Podľa archeológa Marka Kalábeka sú kremácie z tejto kultúry mimoriadne, keďže väčšina keltských pohrebísk v regióne obsahuje prevažne kostrové hroby. Ostatné hroby na pohrebisku boli skromnejšie. Obsahovali fragmenty keramiky, bronzové pracky či železné predmety.

Kelti svoje pohrebné rituály vykonávali pri vysokých teplotách, často okolo 600 °C. Spôsobilo to, že po kremácii zostávali iba drobné úlomky kostí. Tento spôsob pohrebu však zanechal bohatý materiál na skúmanie ich pohrebných zvykov.

Slovanské hroby z Veľkej Moravy 

Okrem keltských pohrebov vedci objavili 51 kostrových hrobov z obdobia Veľkej Moravy (9.–10. storočie nášho letopočtu). Tieto hroby odrážajú prechod k kresťanskému spôsobu pochovávania. Zosnulí boli uložení hlavou na západ, s natiahnutými končatinami.

Medzi objavmi z tohto obdobia zaujal dvojitý hrob ženy, pri ktorej sa našla keramická nádoba, súprava dlát a železná kosa s drevenou rukoväťou. Iné hroby obsahovali skromnejšie vybavenie, napríklad šperky, železné nože, kamenné nástroje či keramické nádoby. Tieto artefakty naznačujú každodenný život Slovanského obyvateľstva, ako aj ich remeselné a poľnohospodárske zručnosti.

Olomoucké archeologické Centro

Najstarší objav v Dluhoniciach pochádza z obdobia okolo roku 5000 pred naším letopočtom, keď v tejto oblasti žili prví poľnohospodári. Archeológovia odhalili pôdorysy dlhých domov, zásobné jamy, pece a viac než 300 artefaktov spojených s kultúrou lineárnej keramiky. Vykopávky priniesli objavy brúsených sekier, kamenných mlynčekov, pazúrikových nástrojov a veľkého množstva keramiky. Hlina z jám sa používala na izoláciu stien domov alebo na stavbu pecí, ktoré slúžili na pečenie a ohrev. Keď jamy doslúžili, obvykle sa plnili odpadom.

Nálezy pomôžu rozšíriť poznanie o histórii

Výskum, ktorý sa uskutočnil od polovice septembra do konca novembra, poskytol nové poznatky o živote na území dnešnej Moravy. Všetky nájdené artefakty budú odovzdané Múzeu Komenského v Přerove, kde sa podrobia ďalšiemu výskumu.

Tieto nálezy nielenže ilustrujú históriu regiónu, ale zároveň prinášajú dôležitý materiál pre lepšie pochopenie každodenného života, zvyklostí a remeselnej zručnosti našich predkov v rôznych historických obdobiach.