Myšlienka, že Zem a ľudstvo nie sú v ničom výnimočné, patrí medzi najhlbšie zakorenené vedecké presvedčenia moderného veku. Takzvaný Kopernikov princíp, pomenovaný po Mikulášovi Kopernikovi, hovorí, že ani naša planéta, ani náš druh nezastávajú v kozme nijaké privilegované miesto.

V praxi to znamená, že to, čo platí pre Zem, by malo byť bežné aj inde, a že život by mal byť rozšírený naprieč vesmírom.

Lenže zatiaľ čo veda intenzívne pátra po známkach mimozemského života, žiadne dôkazy sme zatiaľ nenašli. Astrobiológovia preto musia vychádzať len z jediného prípadu, o ktorom vieme, že funguje, a to zo života na Zemi.

A práve tento prístup sa podľa astronóma Davida Kippinga z Kolumbijskej univerzity môže ukazovať ako zásadný omyl. Téme sa venoval portál Science Alert.

Sme výnimkou, nie pravidlom

Profesor Kipping, bývalý člen Harvardovej nadácie Carla Sagana a vedúci laboratória Cool Worlds, vo svojej najnovšej štúdii upozorňuje na dve pozoruhodné skutočnosti, ktoré môžu naznačovať, že ľudstvo je vo vesmíre zatiaľ výnimočné.

Prvou je fakt, že približne 80 % hviezd v našej Galaxii tvoria takzvané červené trpaslíky, teda malé, chladné hviezdy, okolo ktorých často obiehajú kamenné planéty v obývateľných zónach. Napriek tomu nežijeme pri jednej z nich, ale pri vzácnej žltej hviezde typu G. Tento nesúlad Kipping v predchádzajúcej práci nazval „paradox červeného neba“.

Druhou zvláštnosťou je načasovanie. Ak vesmír bude plodný pre hviezdy ešte približne desať biliónov rokov, my existujeme v úplne prvom zlomku tohto obdobiam, v prvých 0,1 % „hviezdnej éry“. Inými slovami, z hľadiska kozmického času sme sa objavili extrémne skoro.

Freepik

Prečo je Slnko výnimočné

V dejinách astronómie sa často zdôrazňovalo, že Slnko je len jednou z miliárd hviezd. „Áno, Slnko je jednou z miliárd, ale jeho vlastnosti ho robia neobyčajným,“ vysvetľuje Kipping. Hviezdy typu G tvoria len niekoľko percent všetkých hviezd a aj medzi nimi je naše Slnko netypické – je pomerne pokojné, osamelé a sprevádzajú ho dve planéty veľkosti Jupitera. Takéto usporiadanie má len asi desatina podobných systémov.

Práve prítomnosť obrovských planét, ako je Jupiter, môže byť kľúčom k existencii života. Ich gravitácia totiž funguje ako „kozmický štít“, teda zachytáva asteroidy a kométy, ktoré by inak mohli katastroficky zasiahnuť vnútorné planéty. Ako pripomína prípad kométy Shoemaker–Levy 9, ktorá v roku 1994 narazila do Jupitera, tieto planéty skutočne chránia systém pred zničujúcimi kolíziami.

Z tohto pohľadu sa naša slnečná sústava javí ako zriedkavá kombinácia šťastných okolností – stabilnej hviezdy, vhodnej planéty a „strážnych“ obrov.

Možno sme v kozme prví

Kippingova analýza vychádza z pravdepodobnostných modelov a ukazuje, že ľudstvo sa mohlo objaviť v čase, keď väčšina vesmíru ešte len čaká na svoj hviezdny rozkvet. Červené trpaslíky budú svietiť bilióny rokov, takže podmienky pre život sa môžu objaviť až hlboko v budúcnosti.

Ak je to tak, potom nie sme oneskorení pozorovatelia, ale priekopníci, teda možno prví inteligentní svedkovia mladého vesmíru.

Samozrejme, otázka, či planéty pri červených trpaslíkoch vôbec dokážu udržať život, zostáva otvorená. Niektoré štúdie tvrdia, že vďaka slapovým silám a teplu by na ich povrchu mohla existovať tekutá voda, iné upozorňujú na extrémne erupcie a nestabilitu týchto hviezd, ktoré by atmosféru planét jednoducho odfúkli.

Kopernikov princíp nás naučil, že Zem nie je stredom vesmíru. Možno však, ako naznačuje Kipping, prišiel čas prijať opačnú lekciu – že nie všetko na Zemi je bežné a samozrejmé. Ak má pravdu, potom by ľudstvo nemuselo byť „len jedným z mnohých“, ale jedným z prvých. A to by našu úlohu vo vesmíre robilo oveľa významnejšou, než sme si doteraz mysleli

Čítajte viac z kategórie: Novinky