Vedci navrhujú misiu, pomocou ktorej je možné priamo zmerať vplyv temnej hmoty v našej galaxii na všetky objekty. Sonda Interstellar má, podľa novej štúdie, letieť do extrémnej vzdialenosti, rozhodne to však nebude jednoduché, o téme informuje portál SciTechDaily.

Miliarda kilometrov ročne

Podľa aktuálnych modelov a dát začína prevažovať galaktická sila temnej hmoty nad gravitačnou silou Slnka vo vzdialenosti asi 30 000 AU (astronomická jednotka, vzdialenosť Zeme od Slnka). Tento bod je síce pomerne ďaleko, ešte vždy sa ale nachádza v Oortovom mračne Slnečnej sústavy.

Pripravovaná sonda navyše nemusí letieť tak ďaleko, v skutočnosti dokáže zmerať vplyv temnej hmoty už vo vzdialenosti 100 astronomických jednotiek. To je hranica, ktorú prekonali obe sondy Voyager, pričom Voyager 1 prekonal vzdialenosť 150 AU.

Johns Hopkins APL

Sonda Interstellar však obe tieto historické družice prekoná svojou neuveriteľnou rýchlosťou, ktorá bude v porovnaní s Voyagerom 1 až dvojnásobná. Každý rok totiž prekoná 7 AU a má vydržať vyše 50 rokov, pričom dosiahne vzdialenosť 500 AU, píše Futurism. Dostane sa tak do doteraz neprebádaných oblastí vesmíru, na jeho operácii sa však vystrieda niekoľko generácií.

Rýchlosť zabezpečí raketa v rakete

Pri vedeckých sondách je bežné, že majú vlastný pohon. V tomto prípade však pôjde o trochu iný extrém, pretože sonda má predbežne odštartovať v roku 2036 na rakete SLS Block 2, ktorá dokáže uniesť až 130 ton na nízku obežnú dráhu Zeme. Sonda Interstellar pritom váži len 860 kg.

Čiastočne je to kvôli destinácii, ku ktorej mieri, ale tiež pre ďalšiu raketu, ktorá náklad tvorí. Vo vnútri aerodynamických krytov nákladu sa má totiž nachádzať druhý stupeň Centaur, ktorý je známy svojou efektivitou, výkonom a spoľahlivosťou.

Johns Hopkins APL

Sonda Interstellar sa tak dostane do vesmíru a bude mať pod sebou ďalšiu raketu plnú paliva, ktorá jej dodá potrebnú rýchlosť. Malá družica dostane tak ohromný „kopanec“, že sa dostane k Jupiteru za jediný rok – táto cesta pritom zväčša trvá až 6 rokov a sú nutné gravitačné asistencie iných telies.

Pôjde na istotu, plná overenej techniky

Definitívne experimenty a vedecké nástroje síce určené nie sú, pretože sonda najbližších 10 rokov nepoletí, návrhy už sú na mieste a prevažne sa jedná o už existujúcu a overenú techniku. Primárnym cieľom je výskum temnej hmoty, tak vzdialené oblasti vesmíru však poskytujú oveľa väčší vedecký potenciál.

Keďže poletí tak ďaleko, solárne panely rozhodne nepostačia a inžinieri vybavia sondu rádioaktívnymi izotopmi, ktoré sa budú postupne rozpadávať a generovať tepelnú energiu – rovnakú technológiu využívajú aj sondy Voyager či New Horizons, vysvetľuje NASA.

NASA/ESA/G. Bacon (STScI)

V určitej vzdialenosti vypustí guľu s vysokou odrazivosťou, na ktorú budú vplývať galaktické sily, kým na samotnú sondu zároveň termálne sily spomínaných izotopov. Laserom je následne možné zmerať odchýlky trajektórie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky