V tomto texte boli použité materiály SITA.

Európska únia pripravuje veľký plán elektrifikácie, ktorým chce urýchliť prechod na čistú energiu a zároveň posilniť svoju energetickú nezávislosť. Kľúčovú úlohu má v najbližších rokoch zohrávať solárna energia, ktorá sa podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej stáva strategickou technológiou pre budúcnosť Európy.

Brusel pritom otvorene hovorí nielen o ekologických cieľoch, ale aj o geopolitike a ekonomike. Rastúce investície do fotovoltiky majú pomôcť znížiť dovoz fosílnych palív, ochrániť európsky priemysel a znížiť závislosť od nestabilných zahraničných trhov.

Von der Leyenová to uviedla počas samitu Solar+, kde predstavila víziu rozsiahlej modernizácie európskej energetiky. Podľa nej sa solárna energia za posledné roky zmenila z doplnkového zdroja na jeden z pilierov energetického mixu EÚ.

Čísla ukazujú, že tempo rastu je mimoriadne výrazné. Kým ešte v roku 2016 pribudli v Európskej únii približne 4 gigawatty nových solárnych kapacít, minulý rok to bolo viac ako 65 gigawattov. Solárna energia sa navyše vlani v júni prvýkrát stala najväčším zdrojom elektriny v EÚ.

Predsedníčka Komisie tvrdí, že domáca výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov dnes nie je iba klimatickou otázkou. Čoraz viac ide aj o bezpečnosť a strategickú autonómiu Európy. Po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe mala podľa nej práve solárna energia pomôcť Únii ušetriť približne 110 miliónov eur denne na dovoze plynu, ktorý už nebolo potrebné nakupovať.

Európske siete nestíhajú

Rýchly rast solárnej energie však odhaľuje aj jeden z najväčších problémov súčasnej energetiky. Európska infraštruktúra podľa Komisie nie je pripravená absorbovať tak veľké objemy elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Gemini

Von der Leyenová upozornila, že v určitých momentoch sa v EÚ vyrába až šesťnásobne viac obnoviteľnej energie, než dokáže elektrická sieť efektívne spracovať. Výsledkom sú preťažené siete, obmedzovanie výroby alebo neefektívne využívanie vyrobenej energie.

Práve preto chce Brusel investovať do modernizácie elektrizačnej sústavy. Pripravované opatrenia zahŕňajú budovanie výkonnejších cezhraničných prepojení, inteligentnejšie riadenie distribučných sietí aj výstavbu takzvaných energetických diaľnic. Tie majú odstrániť úzke miesta v infraštruktúre a umožniť rýchlejší presun elektriny medzi krajinami.

Dôležitou súčasťou celej stratégie budú aj batériové úložiská. Európska komisia už skôr predstavila balík podpory výroby batérií, do ktorého má smerovať približne 1,5 miliardy eur. Cieľom je vytvoriť dostatočné kapacity na skladovanie elektriny v čase, keď výroba zo slnka alebo vetra prevyšuje aktuálnu spotrebu.

Unsplash/Mischa Frank

Pre krajinu akou je aj Slovensko môže byť modernizácia sietí zásadná. Domáce distribučné sústavy už dnes v niektorých regiónoch narážajú na limity pri pripájaní nových fotovoltických elektrární. Rozvoj infraštruktúry bude preto nevyhnutný aj pre ďalšie rozširovanie obnoviteľných zdrojov v strednej Európe.

Chce viac európskych technológií

Európska únia zároveň čoraz hlasnejšie hovorí o potrebe vyrábať kľúčové technológie priamo v Európe. Týka sa to solárnych panelov, batérií, meničov aj ďalších komponentov potrebných pre elektrifikáciu.

Von der Leyenová upozornila, že európsky solárny priemysel čelí silnej a v niektorých prípadoch aj neférovej konkurencii zo zahraničia, najmä z Ázie. Komisia preto plánuje upraviť pravidlá verejného obstarávania tak, aby sa viac zohľadňoval pôvod technológií či ich uhlíková stopa.

Brusel chce zároveň zjednodušiť povoľovacie procesy a podporiť rozvoj domácich výrobných kapacít. Cieľom je, aby Európa nebola iba odberateľom lacných technológií, ale aj ich významným výrobcom a vývojárom.

Ako príklady európskych inovácií predsedníčka Komisie spomenula vývoj novej generácie meničov v Španielsku či výskum vysokoúčinných perovskitových solárnych článkov v Nemecku. Práve perovskity sú považované za jednu z najperspektívnejších technológií budúcnosti, keďže môžu výrazne zvýšiť efektivitu solárnych panelov pri nižších výrobných nákladoch.

Prísnejšie pravidlá sa majú týkať aj zahraničných investícií. Európska komisia chce viac sledovať, či investície z tretích krajín prinášajú reálny prínos pre európsky priemysel, pracovné miesta a technologický rozvoj.

Čítajte viac z kategórie: Novinky