Vedcom sa podarilo vôbec po prvý raz v histórii zaznamenať na Slnku netradičný jav v podobe dlho trvajúcej rádiovej emisie. O tomto jedinečnom objave informujú odborníci v štúdii, ktorej kompletné výsledky zverejnili prostredníctvom vedeckého žurnálu Nature Astronomy. Zvláštny jav sa pritom podobá na polárnu žiaru Zeme, rozdiely sú však jasné.

Gigantické rozmery

Nevídané rádiové emisie sa vedcom podarilo identifikovať vo výške až 40 000 kilometrov nad rastúcou tmavou škvrnou, pričom podľa odborníkov išlo o polarizovanú rádiovú energiu. Nie je náhodou, že sa tento jav objavil práve nad tmavou škvrnou, keďže podľa všetkého pochádzal práve z nej a udržal sa pri živote dlhšie než týždeň.

Klasické slnečné rádiové emisie sú pritom krátke a trvajú len pár minút, prípadne hodín, píše ScienceAlert. Na Zemi a iných planétach vzniká polárna žiara vďaka magnetickému poľu, ktoré zachytí nabité solárne častice vo svojich siločiarach, ktoré v tomto prípade fungujú ako urýchľovače častíc.

NASA/ESA

Zložením svojho signálu jav na Slnku pripomínal práve takéto polárne žiary, čo podľa vedcov dáva zmysel, i keď sme doteraz nič podobné nepozorovali. Najviac nabitých častíc sa totiž nachádza práve na Slnku a v jeho blízkom okolí, keďže ich produkuje a tmavé škvrny vznikajú kvôli intenzívnym magnetickým poliam – vznik emisií pripomínajúcim polárnu žiaru preto nie je až tak prekvapivým.

Blíži sa solárne maximum

Slnko sa blíži k svojmu solárnemu maximu, kedy bude jeho aktivita najvyššia. Vedcov prekvapilo, že terajšie maximum prichádza skôr, než pôvodne malo a je aj nezvyčajne silné v porovnaní s predchádzajúcimi meraniami, čo pre Zem znamená častejšie geomagnetické búrky.

Čosi podobné už videli

Aj keď vedci na Slnku identifikovali takýto jav po prvý raz, rádiové signály podobné polárnym žiaram v minulosti už na inej hviezde zachytili. Takéto netradičné rádiové signály astronómovia zachytili z viacerých hviezd a mysleli si, že boli pravdepodobne spôsobené pohlcovaním atmosféry blízkej exoplanéty.

Či boli rádiové signály zo vzdialených hviezd spôsobené rovnakým procesom, ako tie pozorované na Slnku, jasné nie je. Proces za novoobjaveným javom je však pomerne dobre chápaný a aj keď preň vedci plánujú dodatočný výskum, ich primárnym cieľom je nazrieť do archívnych dát a zistiť, či sa podarilo podobné emisie zachytiť aj v minulosti bez toho, aby si ich niekto všimol.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú