Slnko vyslalo na Zem extrémnu erupciu najsilnejšie triedy. Za 8 minút ochromila veľkú časť planéty

Slnko je v posledných mesiacoch mimoriadne nepokojné a tento trend potvrdil aj posledný júnový deň. Slnečná škvrna s označením AR4479, ktorá sa momentálne nachádza na strane privrátenej k našej planéte, odpálila gigantickú erupciu najsilnejšej triedy X. Podľa meraní išlo o udalosť s magnitúdou X1.1, ktorá vyvrhla do okolitého vesmíru enormnú vlnu radiácie.

Celý proces prebehol bleskovo a následky sme na Zemi pocítili takmer okamžite. Rázová vlna röntgenového a ultrafialového žiarenia letela vesmírom rýchlosťou svetla a narazila do našej ionosféry. To malo za následok okamžité narušenie komunikačných kanálov na dennej strane planéty.

Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnili popredné zahraničné observatóriá, rázové žiarenie dorazilo k Zemi za približne osem minút. V dôsledku toho nastal na rádiovej škále silný výpadok kategórie R3, ktorý paralyzoval dôležité frekvencie nad veľkou časťou západnej hemisféry.

Záchvev, ktorý odstavil rádiový signál

Tento nečakaný výpadok zasiahol predovšetkým vysokofrekvenčné rádio (HF), ktoré využívajú najmä piloti lietadiel, námorníci či rádioamatéri. Najviac postihnutou oblasťou bola Severná Amerika a časť Tichého oceánu, kde ľudia hlásili stratu signálu alebo masívne rušenie počas najsilnejšej fázy erupcie.

Okrem samotného záblesku žiarenia však Slnko vyvrhlo aj niečo oveľa hmotnejšie – masívny výron koronálnej hmoty (CME). Ide o obrovský mrak zmagnetizovanej plazmy vyvrhnutý z povrchu hviezdy obrovskou rýchlosťou. Tieto mraky sa na rozdiel od svetla šíria vesmírom pomalšie, pričom cesta k Zemi im zvyčajne trvá jeden až tri dni.

NASA/ESA/Úprava redakcie

Podobné divoké správanie nie je vo vesmíre ničím neobvyklým, astronómovia len nedávno objavili bizarných „vesmírnych upírov“, ktorí doslova požierajú svojich hviezdnych susedov. Naše Slnko našťastie nikoho nepožiera, no aj tak nám vie svojou aktivitou poriadne skomplikovať každodenný technologický život.

Polárna žiara tentokrát nepríde?

Pre milovníkov nočnej oblohy a polárnych žiar sú takéto správy zvyčajne predzvesťou fantastického nebeského divadla. Keď totiž mrak nabitých častíc narazí do magnetického poľa Zeme, vyvolá geomagnetickú búrku, ktorá rozsvieti oblohu pestrými farbami. Tentokrát sú však vyhliadky o niečo triezvejšie.

Podľa prvotných družicových snímok bol tento konkrétny výron plazmy nasmerovaný prevažne na sever. Znamená to, že drvivá väčšina vyvrhnutej hmoty našu planétu minie. Vedci očakávajú, že okolo 3. júla dostane Zem len veľmi jemný, takpovediac „letmý“ zásah.

Výskyt silnej geomagnetickej búrky je preto vysoko nepravdepodobný a šance na pozorovanie polárnej žiary v nižších zemepisných šírkach sú tentokrát minimálne. Napriek tomu netreba vešať hlavu, pretože situácia na slnečnom disku zostáva mimoriadne dynamická.

Hrozba pre naše technológie stále pretrváva

Aktívna oblasť a slnečná škvrna AR4479, ktorá celú túto udalosť spôsobila, je totiž stále otočená smerom k našej planéte. To znamená, že akýkoľvek ďalší výbuch v najbližších dňoch môže poslať plazmu priamo na nás. Slnko sa navyše nezadržateľne blíži k svojmu solárnemu maximu, kedy je frekvencia takýchto extrémnych javov najvyššia.

Moderné technológie sú na geomagnetické búrky a slnečné erupcie mimoriadne citlivé. V extrémnych prípadoch môžu ohroziť nielen satelity na obežnej dráhe a GPS navigáciu, ale aj elektrické siete priamo na povrchu. Sledovanie vesmírneho počasia sa tak stáva kľúčovým prvkom prežitia našej digitálnej infraštruktúry. Situáciu budeme v redakcii pozorne monitorovať.

Čítajte viac z kategórie: Novinky