Predstav si, že hviezda veľkolepo exploduje a jej zvyšky by mali pomaly, v priebehu tisícročí, chladnúť a hasnúť v temnote vesmíru. Presne to astronómovia očakávali, kým nenatrafili na niečo úplne nepochopiteľné. Vesmírne observatórium Chandra odhalilo desiatky hviezdnych „mŕtvol“, ktoré namiesto tichého umierania začali opäť zúrivo žiariť.

Tento bizarný fenomén vedci spozorovali v špirálovej galaxii Messier 83 (M83), ktorá sa od nás nachádza približne 15 miliónov svetelných rokov. Ide o mimoriadne aktívnu galaxiu, v ktorej masívne hviezdy vznikajú bleskovým tempom. Avšak to, čo sa tam deje s tými mŕtvymi, prekonalo všetky doterajšie teórie.

Ako vyplynulo z najnovších zistení, ktoré astronómovia analyzovali zo štrnásťročných pozorovaní observatória Chandra, objekty dlho považované za chladnúce pozostatky supernov sa správajú nanajvýš neštandardne. Namiesto postupného slabnutia svetla až polovica zo skúmaných trosiek vykazuje dramatické zmeny jasnosti. Celkovo 22 z nich doslova bliká vo vysokých energiách, čo nikto nečakal.

Kozmickí upíri v akcii

Jeden z týchto objektov má pomerne priamočiare vysvetlenie. Ide o pozostatok supernovy SN 1957D, ktorej explóziu ľudstvo zaznamenalo pred takmer 70 rokmi. Jej trosky stále narážajú do okolitého plynu, čo spôsobuje rázové vlny a dočasné zjasnenie. Čo však zvyšných 21 objektov? Tie predsa nemôžu byť všetky rovnako mladé.

Tím vedcov pod vedením Andrey Prestwich prišiel s fascinujúcim, no strašidelným vysvetlením. Každý z týchto blikajúcich zdrojov pravdepodobne začal svoju púť ako dvojhviezda – systém dvoch masívnych hviezd, ktoré obiehali okolo seba. Keď jedna z nich vyčerpala svoje palivo, skolabovala, vybuchla ako supernova a zanechala po sebe čiernu dieru alebo extrémne hustú neutrónovú hviezdu.

Druhá hviezda katastrofu prežila, no jej osud je možno ešte horší. Dnes je uzamknutá na obežnej dráhe okolo mŕtveho gravitačného monštra, ktoré ju pomaly a neúprosne požiera. Čierna diera alebo neutrónová hviezda strháva plyn z povrchu svojho žijúceho spoločníka. Tento padajúci materiál sa trením zahrieva na milióny stupňov Celzia a vyžaruje intenzívne röntgenové žiarenie, ktoré prístroje na Zemi zachytávajú ako nepravidelné blikanie.

University of Warwick/Mark Garlick/NASA Goddard Space Flight Center/CI Lab (Úprava redakcie)

Recyklácia vlastnej smrti

Astronómovia tieto systémy nazývajú röntgenové dvojhviezdy s vysokou hmotnosťou a poznajú ich už desaťročia. Skutočným prekvapením je však to, koľko ich našli ukrytých priamo vnútri pozostatkov supernov v jedinej galaxii. Doteraz sme ich v celom vesmíre poznali len hŕstku, no galaxia M83 ich naraz ponúkla viac ako dvadsať. Všetky sa navyše nachádzajú v oblastiach, kde sa rodia tie najmasívnejšie hviezdy.

Existuje však aj druhá, nemenej fascinujúca možnosť. V niektorých prípadoch mŕtva hviezda nemusí parazitovať na živom partnerovi. Je možné, že gravitačne priťahuje späť materiál, ktorý sama vyvrhla počas svojej vlastnej explózie. Ide o akúsi zvrátenú kozmickú recykláciu, pri ktorej sa trosky po výbuchu vracajú k svojmu stvoriteľovi.

Tento objav nám ukazuje, že vesmír je plný nečakaných procesov a záhad, ktoré stále nedokážeme úplne vysvetliť. Možno ťa v tejto súvislosti zaujíma, prečo sme ešte stále nenatrafili na stopy mimozemskej inteligencie, čo je ďalšia z veľkých záhad, na ktoré veda hľadá odpoveď.

Pohľad do budúcna

M83 navyše nie je jediná. Astronómovia už stihli spozorovať rovnaké blikanie aj v susednej galaxii. Zdá sa teda, že všade tam, kde sa rodia nové hviezdy vo veľkom množstve, mŕtve hviezdy jednoducho odmietajú ticho odpočívať.

Pre modernú astrofyziku to znamená obrovský skok vpred. Pomáha nám to pochopiť, ako prebieha evolúcia masívnych hviezdnych systémov a čo sa deje po ich zdanlivom zániku. Naše doterajšie modely o umieraní hviezd budeme musieť podrobne prepísať, pretože vesmír nám opäť dokázal, že jeho realita je oveľa divokejšia než tie najodvážnejšie sci-fi predstavy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky