V roku 2018 obletela svet fascinujúca správa o objavení jazera s tekutou vodou na Marse. Jazero objavené prostredníctvom radarových snímok vytvorených dlhovlnným radarom MARSIS (Sub-surface Sounding Radar Altimeter) nainštalovaným na sonde Mars Express je ukryté v hĺbke približne 1,5 km pod ľadom na južnej polárnej čiapke.

Od tej doby sa stihlo urobiť už niekoľko podobných objavov, pričom jeden z posledných upozornil na detegovanie celej siete subglaciálnych jazier s kvapalnou vodou pod povrchom Marsu.

Jazerá plné vody

V novej štúdii publikovanej v žurnále Geophysical Research Letter skupina vedcov objavila niekoľko desiatok ďalších jazier ukrytých necelý kilometer pod povrchom Marsu. Ma to však jeden obrovský háčik. Na tému upozornili web JPL NASA a portál ScienceAlert.

Objavenie podpovrchového jazera s tekutou vodou v roku 2018 sme uskutočnili prostredníctvom signálu emitovaného z radarového prístroja, ktorý sa odrážal tesne pod povrchom a odhalil „žiarivú škvrnu“, ktorá nezodpovedala ničomu inému ako prítomnosti kvapalnej vody.

Ďalšie hľadania neskôr objavili aj iné a oveľa lesklejšie škvrny, čo zase naznačovalo prítomnosť celej siete podzemných jazier.

Tieto radarové signáli, ktoré množstvo odborníkov interpretovalo ako tekutú vodu pochádzali z oblasti známej ako „South Polar Layered Deposits“. Tá dostala svoj názov najmä vďaka striedaniu vrstiev vodného a suchého ľadu, ale tiež prachu, ktorý sa tam usadzoval milióny rokov.

Len pre zaujímavosť, všetko nasvedčuje tomu, že tieto vrstvy nám môžu poslúžiť ako „historický záznam“ uchovávajúci poznatky, ako sa sklon jeho rotačnej osi postupne vychyľoval až sa napokon nahromadilo dostatok snehu a prachu a vznikla ľadová čiapka ako poznáme dnes

Mapovanie Marsu

Oblasti nachádzajúce sa pod ľadovou čiapkou mapujeme prostredníctvom rádiových vĺn, ktoré prechodom cez určité materiály stratia určité množstvo svojej energie. Podľa toho, koľko energie sa odrazí späť k sonde, potom vedci vedia, o aký materiál sa jedná.

Keďže niektoré druhy materiálov odrážajú signály lepšie ako iné, môže sa stať, že signály odrážajúce sa z pod povrchu sú silnejšie ako signály odrazené od povrchu. Môže tak nastať napríklad v prípade, keď sa signál odráža od vody v kvapalnom skupenstve.

Presne to sa udialo aj v prípade objavenia tekutej vody na Marse, a preto aj niektorí vedci interpretovali tieto signály jednoducho tak, že pod ľadom na južnej polárnej čiapke červenej planéty sa nachádza jazero plné tekutej vody.

V novej štúdii sa vedci pozerali na dáta získané hore uvádzaným prístrojom MARSIS, tentokrát však spracovali údaje získané zo 44 000 meraní v posledných 15 rokoch, čo viedlo k zmapovania celého južného pólu červenej planéty a k objaveniu tuctu ďalších jazier, respektíve „žiarivých škvŕn“.

Sú tieto škvrny naozaj jazerá?

Mnohé z týchto „žiarivých škvŕn“ sa však nachádzajú v oblastiach, ktoré sú z najväčšou pravdepodobnosťou až príliš chladné, aby voda zostala vo svojej tekutej podobe.

Keďže niektoré z týchto nových „škvŕn“ sa nachádzajú necelý kilometer pod povrchom Marsu, kde sa teplota pohybuje okolo -63 stupňov Celzia, voda by vo svojej tekutej podobe nezostala ani keby obsahovala slané minerály známe ako chloristany (soli odvodené od kyseliny chloristej), ktoré výrazným spôsobom znižujú teplotu tuhnutia.

Mimochodom, chloristany sú na červenej planéte pomerne bežné, a komplikujú pátranie po organických látkach. Viac o tejto problematike nájdeš na tomto odkaze.

Práve fakt, že tieto „žiarivé škvrny“ boli objavené na takýchto nehostinných miestach, momentálne vedcov trápi najviac. Nevedia totiž povedať, či sa skutočne jedná o vodu v kvapalnom skupenstve alebo o niečo úplne iné.

„Nie sme si istí, či sú tieto signáli znakom tekutej vody alebo nie, zdá sa však, že sú oveľa rozšírenejšie ako naznačovala pôvodná štúdia,“ uvádza spoluautor práce Jeffrey Plaut. „Buď je tekutá voda pod povrchom Marsu celkom bežná, alebo tieto signály znamenajú úplne niečo odlišné,“ dodal.

Vedci sa teda domnievajú, že ak je pod povrchom Marsu naozaj tekutá voda, bude musieť existovať nejaká forma „vykurovania“, napríklad geotermálna aktivita – vulkanizmus, ktorý ju v tekutom stave udrží. Hoci dôkazy o vulkanickej aktivite Marsu existujú, pochádzajú skôr z nižších zemepisných šírok ako z pólov.

Sú teda tieto „žiarivé škvrny“ naozaj znakom tekutej vody? Podľa nových zistení je to veľmi nepravdepodobné, ale nech je to čokoľvek, je tým pretkaný celý južný pól červenej planéty.