Minulú jar preletel nad Aljaškou počas jasného bieleho dňa mimoriadne jasný meteor. Keďže však svietilo slnko, tradičné optické systémy a satelity zlyhali a neposkytli o ňom žiadny čistý obraz.

Tím pod vedením výskumníkov zo Sandia National Laboratories sa preto rozhodol pátrať po niečom, čo meteorit jednoducho nedokázal skryť – po zvuku a otrasoch, ktoré po sebe zanechal.

Ako sa tento obrovský objekt rútil atmosférou závratnou rýchlosťou, vytvoril rázovú vlnu podobnú aerodynamickému tresku. Táto vlna sa šírila stovky kilometrov ako infrazvuk – dunenie s tak nízkou frekvenciou, že ho ľudské ucho nedokáže zachytiť. Práve táto rázová vlna, ktorej energia prenikla až do samotnej zeme a vyvolala slabé vibrácie, je kľúč k vyriešeniu celej záhady.

Keď zemetrasné senzory zachytia vesmírny tresk

Aljaška je mimoriadne dobre vybavená sieťami seizmických staníc, ktoré sa primárne využívajú na sledovanie sopečnej aktivity. Výskumný asistent Logan Scamfer si v dátach všimol niečo zvláštne.

Namiesto klasického vzoru zemetrasenia objavil charakteristickú vlnu v tvare písmena N. Ide o neklamný podpis slabnúcej rázovej vlny. Keď sa neskôr v správach objavili informácie o tom, že ľudia v ten deň videli na oblohe ohnivú guľu, jeho predtucha sa potvrdila.

Ak ťa zaujímajú vesmírne hrozby, nezabudni, že k Zemi sa rúti obrovský asteroid, ktorý bude tak blízko, že ho uvidíš aj bez ďalekohľadu. V tomto prípade však museli vedci pátrať po objekte, ktorý už do našej atmosféry vstúpil.

Rekonštrukcia bez jedinej fotky

Logan sa spojil s fyzičkou Elizabeth Silber zo Sandia National Laboratories a spoločne sa pokúsili zrekonštruovať celú dráhu meteoru. K dispozícii mali dáta z 57 rôznych prístrojov – kombináciu seizmických staníc a infrazvukových senzorov. Niektoré z nich zachytili signál až zo vzdialenosti 360 míľ (približne 580 kilometrov).

Podarilo sa im určiť trajektóriu letu, miesto rozpadu a odhadovanú oblasť dopadu trosiek odovzdali NASA. Tá pomocou meteorologického radaru hľadala stopy padajúcich úlomkov, ktoré radar dokáže zachytiť, hoci záblesk ohnivej gule nevidí.

Podobné prekvapenia vo vesmíre nie sú ojedinelé – nedávno sa ukázalo, že aj naša galaxia je oveľa väčšia, než sme si doteraz mysleli. V prípade aljašského meteoru však vedci museli pracovať s extrémnou presnosťou.

Sila desiatok ton TNT

Výpočty vedcov sa neskôr ukázali ako prekvapivo presné, čo potvrdili aj náhodné zábery z palubných kamier áut a bezpečnostných systémov verejnosti. Vesmírny objekt vstúpil do atmosféry pod miernym uhlom približne 19 stupňov.

Pohyboval sa rýchlosťou medzi 50 000 až 56 000 míľami za hodinu. Pri tomto prelete sa uvoľnila energia ekvivalentná výbuchu zhruba 38 ton TNT. Analýza dráhy naznačuje, že tento objekt pochádzal z hlavného pásu asteroidov.

Tento úspech nie je len zaujímavou vedeckou pikoškou. Je to vôbec prvýkrát, čo vedci úspešne naviedli radar na miesto dopadu meteorických úlomkov výhradne na základe zvukových a seizmických vĺn. Pre planetárnu obranu ide o obrovský krok vpred. Keď nás nabudúce sklame technika sledujúca oblohu, vieme, že naša vlastná planéta pod našimi nohami pozorne počúva.

Čítajte viac z kategórie: Novinky