Naša Mliečna cesta je fascinujúce miesto. Jej špirálovú štruktúru sme síce objavili už pred viac ako 175 rokmi, no zmapovať ju zvnútra je stále nesmierne náročná úloha. Predstav si to tak, akoby si sa pokúšal nakresliť presný pôdorys domu bez toho, aby si z neho niekedy vykročil von na ulicu.

Presne s týmto problémom zápasia astronómovia už celé generácie. Najnovšie dáta z dvoch prestížnych vesmírnych observatórií však priniesli prekvapivý zvrat. Analýza, na ktorej pracovali röntgenové teleskopy Chandra od NASA a XMM-Newton od Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ukázala, že špirálové ramená našej galaxie siahajú omnoho ďalej, než ukazovali doterajšie modely.

Ako vyplynulo z najnovších zistení zverejnených vo vedeckom časopise Astronomy & Astrophysics, kľúčom k tomuto objavu nebolo priame pozorovanie blízkych hviezd, ale využitie gigantických kozmických explózií ako akéhosi prírodného sonaru.

Röntgenové ozveny z hlbín vesmíru

Výskumníci pod vedením Beatrice Vaiovej využili takzvané záblesky gama žiarenia (GRB). Ide o najsilnejšie explózie vo vesmíre, ktoré vznikajú pri kolapse masívnych hviezd alebo zrážkach neutrónových hviezd. Tieto udalosti sa odohrávajú miliardy svetelných rokov ďaleko, mimo našej galaxie, no produkujú tak intenzívne röntgenové žiarenie, že dokáže prežiariť celý známy vesmír.

Keď toto žiarenie prechádza cez našu galaxiu, naráža na husté prachové mračná v jej špirálových ramenách. Prach röntgenové lúče rozptyľuje a vytvára okolo zdroja svetelné prstence – kozmickú ozvenu. Zmeraním priemeru týchto prstencov dokázali vedci s neuveriteľnou presnosťou vypočítať vzdialenosť prachových mračien bez toho, aby sa museli spoliehať na nepresné odhady o rotácii Mliečnej cesty. Podobne ako pri sledovaní objektov letiacich našou slnečnou sústavou, kedy sa k Zemi blíži obrovský asteroid, aj tu zohráva kľúčovú rolu precízna kozmická geometria.

Mliečna cesta narástla o desať percent

Tím astronómov sa zameral na tri konkrétne štruktúry: Perzeovo rameno, Vonkajšie rameno a Rameno Vonkajší Štít-Kentaur. Výsledky prekvapili aj samotných autorov štúdie. Vonkajšie rameno a rameno Vonkajší Štít-Kentaur sú podľa nových meraní až o 10 % ďalej od galaktického jadra, než sme predpokladali.

Okrem toho sa vedcom podarilo určiť hrúbku najvzdialenejšieho ramena, ktorá dosahuje približne 3 500 svetelných rokov. Vďaka tomu majú istotu, že nezmerali len nejaké náhodné izolované mračno prachu, ale skutočne zachytili masívnu štruktúru samotného galaktického ramena v celej jeho šírke.

Prepíšeme vesmírne mapy?

Tieto zistenia nie sú len kozmetickou úpravou čísel v databázach. Ak sú špirálové ramená dlhšie a širšie, znamená to, že astronómovia budú musieť prehodnotiť celkovú hmotnosť našej galaxie, distribúciu temnej hmoty a spôsob, akým rotuje. Každá takáto zmena má obrovský vplyv na naše simulácie vývoja Mliečnej cesty a jej budúcej kolízie so susednou galaxiou v Andromede.

Problémom však zostáva, že takéto merania sa nedajú opakovať len tak na počkanie. Záblesky gama žiarenia sú nevyspytateľné a tie, ktoré dokážeme jasne pozorovať cez prachový disk našej vlastnej galaxie, sú mimoriadne vzácne. Za posledných 25 rokov sme ich dokázali využiť len hŕstku, no vedci sú pripravení okamžite zachytiť akýkoľvek ďalší signál, ktorý im vesmír pošle.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda