O škodlivosti videohier a ich nepriaznivom vplyve na človeka z médií počujeme takmer neustále, špeciálne v spojitosti s vysoko agresívnymi a násilnými titulmi. Názory laickej, ale tiež odbornej verejnosti na tému sa napriek tomu vo veľkom rozchádzajú a s jednoznačnými závermi doposiaľ neprišli ani vedecké štúdie.

Téma hrania videohier sa pritom zďaleka netýka iba zobrazovania násilia, ale tiež nebezpečenstva spojeného s budovaním závislosti a vystavovania maloletých škodlivým vplyvom. Opomínané naopak zostávajú prospešné efekty, ktoré hranie v nemalej miere sprevádza.

S názorom na tému škodlivých i priaznivých vplyvov videohier na vývin človeka sa s redakciou FonTech.sk podelila aj Mgr. Kristýna Jurošková z online psychologickej poradne MOJRA.sk. Súhlasí, že ide o komplexnú tému, na mnohé otázky má však veľmi jasný názor.

Sú hráči zo strany herných spoločností vystavovaní iným nástrahám, ako v minulosti? 

Sú vystavení viacerým hrám, na ktorých vzniká závislosť a ktoré sú už z princípu takto vytvorené. Nemôžeme zabudnúť na všeobecné nebezpečenstvo internetu, kedy nikdy nevieme, kto za druhým počítačom sedí a aké sú jeho úmysly. Preto je potrebné hlavne deťom nastavovať hranice a tieto témy s nimi preberať a tiež mať vedomosti o tom, čo na internete (a nielen v hrách) robia.

Názory na škodlivosť videohier sa neraz rozchádzajú aj v odborných štúdiách. Považujete hranie za škodlivé pre zdravie a vývin človeka?

Nedám vám presnú odpoveď, rovnako, ako to množstvo štúdií, o ktorých sa zmieňujete. Určité hry v primeranom čase môžu byť veľmi prospešné – napríklad hry edukačné, ale aj s tými sa to dá prehnať a môžu byť pre psychiku až deštruktívne. Všetko teda závisí skôr od času, ktorý hraním hier trávime a tiež od typu hry.

V čom vidíte hlavné hrozby vyplývajúce z hrania videohier?

Hrozbu vidím hlavne v nadmernom čase, ktorý pri nich jedinec strávi. Pokiaľ sa bavíme o deťoch, tak je veľkou hrozbou násilie v hrách, obzvlášť pokiaľ je graficky veľmi reálne stvárnené. Tiež pribúda množstvo hier so sexuálnymi prvkami, ktoré do detských rúk absolútne nepatria.

Prináša naopak hranie aj pozitíva? Aké?

Určite áno a tých pozitív môže byť neúrekom. Nedá sa hovoriť o negatívách hrania bez toho, aby sme spomenuli pozitívne dopady hry na človeka. Pre deti do 15 rokov je hra socializačným prostriedkom, kedy nadobudnuté skúsenosti uplatňujú v reálnom živote. Toľko negatívne spomínané strieľačky zase zvyšujú reflexy, predvídavosť a priestorovú orientáciu. Niektoré hry môžu zase podporovať zlepšovanie pamäte, analýzu situácie a improvizáciu.

Väčšina hier pomáha v zlepšovaní jemnej motoriky, pretože vyžadujú spoluprácu oboch rúk. Hry, ktoré vyžadujú snímanie pohybov celého tela zase zlepšujú fyzičku, absentuje tu sedenie a posilňujú vnímanie vlastného tela. Existujú výskumy pozitívneho vplyvu hier (a hlavne virtuálnej reality) na liečbu fóbií, PTSD a na zmiernenie fyzických bolestí. Nemôžeme zabudnúť na to, že vo väčšine hier je človek „donútený“ sa dorozumievať v angličtine či v iných jazykoch, čím sa prirodzene podporuje ich učenie. V SR sa bežne stretávame so žiakmi, ktorí sa naučili väčšinu anglických slov vďaka PC hrám. A takto by som mohla pokračovať ešte ďalej.

Opäť ale musím upozorniť, že sa nedá takto plošne hovoriť o všetkých hrách (ako v negatívnom, tak v pozitívnom zmysle). Vždy je potrebné vybrať tú hru, ktorá aktívne jedinca do svojho diania zapojí, ktorá je prepracovaná, premyslená a ktorá sa stáva prirodzeným učiteľom jedinca a nie je vytvorená iba na pasívnu konzumáciu.

Veľa hráčov si myslí, že má hranie pod kontrolou a nevšíma si varovné signály. Ako takéto signály vyzerajú a kedy už začína ísť o problém?

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory