Vyschol pred miliardami rokov, no stále skrýva veľké tajomstvo. Nález na Marse zneistil vedcov

Astronómia a výskum vesmíru zažívajú zlatú éru. Takmer každý týždeň prichádzajú správy, ktoré nás posúvajú o krok bližšie k rozlúšteniu najväčších záhad kozmu. Tentokrát je stredobodom pozornosti kráter Jezero, 45 kilometrov široká priehlbina, v ktorej sa pred miliardami rokov rozprestieralo obrovské jazero napájané dvoma riekami. Práve v usadeninách niekdajšej riečnej delty operuje rover Perseverance americkej vesmírnej agentúry NASA.

Podľa štúdie publikovanej v prestížnom časopise Science Advances, čo vyplynulo z najnovších zistení medzinárodného tímu vedcov, sa podarilo v tamojších skalách odhaliť prítomnosť zložitých organických molekúl. Ide o takzvaný makromolekulárny uhlík (MMC), ktorý tvorí zložitú trojrozmernú sieť atómov. Hoci prítomnosť uhlíka automaticky neznamená, že na Marse kedysi pobehovali mikróby, ide o mimoriadne dôležitú stopu v pátraní po minulom živote.

Laserový útok na záhadný kameň Cheyava Falls

Na analýzu hornín použil rover svoj špičkový prístroj SHERLOC, ktorý sa nachádza na jeho robotickom ramene. Tento prístroj využíva ultrafialový laser a Ramanovu spektroskopiu na to, aby presne určil chemické zloženie vzoriek bez toho, aby ich zničil. Laser zasiahol horniny v oblasti zvanej Bright Angel, čo je geologická formácia tvorená usadenými ílovitými bahňákmi.

Práve bahňáky a íly sú pre astrobiológov svätým grálom. Na Zemi totiž tieto jemné usadeniny dokážu vynikajúco konzervovať a chrániť organické zlúčeniny pred okolitým prostredím. Na Marse je táto ochrana kritická.

Keďže planéta nemá globálne magnetické pole ani ozónovú vrstvu, jej povrch je neustále bombardovaný smrtiacim kozmickým a slnečným žiarením, ktoré organické molekuly rýchlo ničí. Objavené molekuly však prežili milióny rokov len tesne pod povrchom – v hĺbke menšej, než je hrúbka jedného listu papiera. Podľa vedcov ich pred degradáciou ochránili práve okolité íly a pôda bohatá na železo.

Sú to stopy mimozemského života?

To je otázka, na ktorú vedci zatiaľ nedokážu jednoznačne odpovedať. Makromolekulárny uhlík totiž môže vznikať dvoma spôsobmi. Prvým je biotický pôvod, teda ako produkt živých organizmov. Druhým je abiotický pôvod, kedy zložité zlúčeniny vznikajú čisto chemickými procesmi, napríklad pri sopečnej činnosti alebo dopadoch meteoritov.

Zaujímavé je, že organika bola v kameni s názvom Cheyava Falls nájdená v tesnej blízkosti sekundárnych minerálov, ako sú uhličitany a sírany. Tieto minerály vznikajú pôsobením tečúcej vody, čo dokazuje, že kráter Jezero bol kedysi skutočne vlhkým a potenciálne obývateľným miestom. Navyše, už v júli 2024 na tomto istom kameni Perseverance objavil záhadné „leopardie škvrny“, ktoré na Zemi často vznikajú pri chemických reakciách podporujúcich mikrobiálny život.

Úspech hlási aj Curiosity o tisíce kilometrov ďalej

Perseverance nie je jediným lovcom organiky na Marse. O približne 3 800 kilometrov ďalej, v obrovskom kráteri Gale, úspešne operuje starší, no stále neuveriteľne vitálny rover Curiosity. Ten nedávno identifikoval viac ako 20 rôznych organických molekúl v tamojších ílovitých pieskovcoch. Kráter Gale bol v minulosti taktiež domovom jazera, v ktorého strede sa dnes týči masívna hora Mount Sharp.

Hoci zatiaľ nemáme v rukách nespochybniteľný dôkaz o tom, že na Marse niekedy existoval život, tieto opakujúce sa nálezy nás posúvajú čoraz bližšie k pravde. Ak ťa táto večná kozmická hádanka fascinuje, prečítaj si aj náš článok o tom, prečo sme ešte nenašli mimozemšťanov. Možno ťa nová teória poriadne prekvapí.

Čo to znamená pre budúcnosť výskumu?

Aj tie najlepšie prístroje, aké dnes dokážeme poslať do vesmíru, majú svoje limity. SHERLOC ani Curiosity nedokážu urobiť tak detailnú analýzu, aby s istotou potvrdili alebo vyvrátili prítomnosť niekdajšieho života. Definitívnu odpoveď nám dá až ambiciózna misia Mars Sample Return, ktorej cieľom je dopraviť nazbierané vzorky z krátera Jezero späť na Zem.

Až v pozemských laboratóriách s tými najcitlivejšími prístrojmi zistíme, či sú marťanské „leopardie škvrny“ a makromolekulárny uhlík skutočnou stopou po našich vesmírnych susedoch.

Čítajte viac z kategórie: Novinky