Slávny fyzik Enrico Fermi sa už v 50. rokoch minulého storočia počas obeda s kolegami opýtal jednoduchú, no zdrvujúcu otázku: „Kde sú všetci?“ Ak by vo vesmíre existovali milióny vyspelých svetov, ich prítomnosť by sme predsa museli nejako zaznamenať. Odvtedy vedci vypracovali desiatky hypotéz, no žiadna nepriniesla definitívne rozuzlenie. Až doteraz.

Rakúsky výskumník Sergey Ivliev vo svojej novej vedeckej práci uverejnenej na predtlačovom serveri arXiv predstavil koncept, ktorý nazval „Filter tichej expanzie“. Ako informuje portál Universe Today, odpoveď na chýbajúce kozmické signály spočíva v dosiahnutí takzvaného prahu Autonómneho vesmírneho priemyslu umelej inteligencie (AICI).

Koniec románov o hviezdnych impériách

Predstav si civilizáciu, ktorá vyvinie sebestačný mimoplanetárny priemyselný a počítačový systém. Tento systém dokáže sám navrhovať, vyrábať, opravovať a odpaľovať vesmírny hardvér bez toho, aby do procesu akokoľvek zasahoval biologický tvor. Sme od toho ešte ďaleko, no prvé kroky v podobe orbitálnych dátových centier už ľudstvo pomaly realizuje.

Keď civilizácia tento bod dosiahne, jej motivácie sa dramaticky zmenia. Podľa astrofyzika Sergeja Popova, na ktorého prácu Ivliev nadväzuje, racionálny systém umelej inteligencie úplne odmietne ľudské pohnútky pre cestovanie do vesmíru. Žiadna túžba po sláve, prestíži, dobývaní území či romantickom objavovaní. AI vidí vesmírnu expanziu ako čisté riadenie rizík.

Prežiť na jednej jedinej planéte alebo v jednej slnečnej sústave je z hľadiska dlhodobého prežitia čisté šialenstvo. Stačí jeden náraz asteroidu alebo nečakaná kozmická katastrofa a celá história inteligentného druhu je vymazaná. Expanzia je pre umelú inteligenciu logickou nutnosťou, no vykoná ju úplne inak, než ako to poznáme zo sci-fi filmov.

Semienka života v 10-kilogramovom balení

Namiesto obrovských, hlučných a energeticky extrémne náročných megastruktúr (ako sú Dysonove sféry), ktoré by sme okamžite zachytili našimi teleskopmi, volí AI tichú taktiku. Kým my na Zemi stále riešime základné otázky prežitia a občas nás prekvapí nejaká vesmírna anomália, ktorá popiera fyziku, vyspelé civilizácie môžu premýšľať o miliardy rokov dopredu.

Pre takto rozvinutú civilizáciu je vyslanie malej, približne 10-kilogramovej medzihviezdnej sondy letiacej rýchlosťou 1 % rýchlosti svetla energeticky zanedbateľnou záležitosťou. Táto drobná sonda však v sebe nesie to najdôležitejšie – kompletnú databázu vedomostí svojej materskej civilizácie, prípadne aj biologický materiál (DNA) vo forme digitálneho kódu.

Tieto „semienka“ ticho putujú vesmírom, usadia sa na vhodných exoplanétach a v tichosti čakajú. Ak by na domovskej planéte došlo k najhoršiemu, autonómna AI na cieľovom mieste vybuduje novú infraštruktúru a doslova reštartuje celú civilizáciu od nuly. Aby sa predišlo katastrofickým scenárom typu „sivý sliz“ (nekontrolovateľné samoreplikujúce sa nanoroboty), umelá inteligencia by striktne obmedzila replikáciu týchto sond.

Mrazivé varovanie pre ľudstvo

Tento model dokonale vysvetľuje, prečo okolo seba nevidíme žiadne známky mimozemských megastavieb. Úspešné civilizácie skrátka prešli do „tichého režimu“. Svoje záložné plány majú rozosiate po celej galaxii, no sú také malé a nenápadné, že ich nemáme šancu bežnými metódami odhaliť.

Je tu však aj jedna mimoriadne znepokojivá implikácia. Ak sú takéto záložné sondy také lacné a efektívne na výrobu, no v našej vlastnej slnečnej sústave sme doteraz žiadnu nenašli, znamená to dve veci. Buď patríme medzi úplne prvé civilizácie, ktoré sa dostali na prah technologickej dospelosti, alebo je prechod od planetárnej priemyselnej spoločnosti k vesmírnej mimoriadne náročný a drvivá väčšina druhov na ňom zlyhá a zanikne.

Táto teória nám nastavuje zrkadlo v momente, kedy sami začíname masívne rozvíjať technológie umelej inteligencie. Ukazuje nám, že budúcnosť ľudstva nemusí patriť veľkolepým vesmírnym korábom s ľudskou posádkou, ale tichým strojom, ktoré ponesú náš odkaz naprieč chladným vesmírom.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda