organizmus prežije aj na Marse
Midjourney/NASA

V tomto texte boli použité materiály TASR.

Čínski vedci objavili v drsných podmienkach severozápadnej Číny druh machu, ktorý by sa mohol stať kľúčovým prvkom pri kolonizácii Marsu. Táto fascinujúca štúdia, publikovaná v odbornom časopise The Innovation, otvára dvere novým možnostiam pre budúcnosť vesmírneho prieskumu.

Mach s názvom Syntrichia caninervis preukázal pozoruhodnú odolnosť voči extrémnym podmienkam. Dokáže prežiť sucho, mráz a radiačné žiarenie, ktoré by boli pre väčšinu rastlín smrteľné. Vďaka tejto odolnosti by mohol Syntrichia caninervis premeniť pustý povrch Marsu na živnú pôdu pre ďalšie rastliny a prispieť tak k vytvoreniu trvalo udržateľného ekosystému.

Výskumníci podrobili mach sérii náročných testov, ktoré simulovali drsné podmienky na Marse. Mach dokázal prežiť 5 rokov v mrazničke pri teplote – 80 °C a mesiac v tekutom dusíku pri teplote – 196 °C. Dokonca odolal aj dávkam žiarenia gama do 500 grayov, čo je päťkrát viac, ako dokáže zvládnuť väčšina rastlín.

Má jeden zásadný problém

Syntrichia caninervis má však aj svoje obmedzenia. Jeho nepríjemná chuť ho robí nevhodným ako zdroj potravy pre ľudí. Vedci tiež zatiaľ nepreverili vplyv chloristanov na mach, ktoré sa na Marse bežne vyskytujú a pre mnohé organizmy sú toxické.

Napriek týmto výzvam Syntrichia caninervis ponúka sľubnú cestu k terraformácii Marsu. O celom procese terraformácie sme ťa spoločne s vedcom NASA Petrom Verešom informovali v tomto článku.

Kolonizácia Marsu bude čisté peklo

Pre budúcich obyvateľov Marsu bude náročné vyhnúť sa styku s všade prítomným prachom. Aby toho nebolo málo, pôda je okrem oxidu železnatého (Fe2O3) naplnená aj toxickými soľami chloristanu (M+IClO4). Tie by pri pravidelnom vdychovaní spôsobujú fatálne následky, upozorňuje štúdia.

Situácii moc nepomáha ani len 38 % zemskej povrchovej gravitácie, čo môže časom spôsobiť stratu svalovej a kostnej hmoty, ako aj kardiovaskulárne problémy.

Účinky a vplyv nulovej gravitácie sa dá pozorovať na astronautoch v ISS. Ak by sme začali dvojročnú misiu na Mars (tam aj späť), negatívny dopad na danom človeku by bol viditeľný, upozorňuje Vereš. Treba si však uvedomiť, že väčšinu času by strávili cestovaním tam aj naspäť a nie na Marse, kde ich čakajú oveľa väčšie výzvy. Viac sa dočítaš v našej rozsiahlej analýze Marsu a Mesiaca.

David Eldridge z Univerzity Nového Južného Walesu upozorňuje, že mach by na Marse potreboval aj ochranu pred extrémnymi podmienkami a čas na regeneráciu. Aj keď by prežil, mohol by len „živoriť“. Všetko rozhodnú najbližšie roky, kedy sa výskum ukončí a začne kolonizácia našej susednej planéty.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP