Aktualizované 16.4.2026:

Vedcom sa konečne podarilo presnejšie zrekonštruovať priebeh tejto záhadnej udalosti vďaka detailnej analýze satelitných a radarových meraní. Podľa štúdie publikovanej v časopise Nature Geoscience išlo o mimoriadne neobvyklý prípad náhleho odvodnenia subglaciálneho jazera pod Grónskym ľadovým štítom, pri ktorom sa spod ľadu uvoľnilo približne 90 miliónov kubických metrov vody, teda asi 90 miliárd litrov. Výskum tak nepriniesol správu o „novom“ incidente, ale o spätne odhalenom jave, ktorý bol z pohľadu glaciológie doteraz prakticky neznámy.

Autori štúdie upozorňujú, že voda sa v tomto prípade nepohybovala iba pod ľadom, ako sa pri podobných procesoch bežne predpokladá. Nahromadený tlak bol podľa nich natoľko silný, že voda prerazila smerom nahor cez ľadový pancier, rozrušila jeho štruktúru a dostala sa až na povrch.

Výskumný tím tento proces opísal ako prvý zdokumentovaný prípad deštruktívneho prerazenia vody od podložia smerom k povrchu ľadového štítu v Grónsku. Práve tento mechanizmus predstavuje jeden z najdôležitejších prínosov štúdie, keďže naznačuje, že správanie roztopenej vody vnútri ľadového štítu môže byť výrazne zložitejšie, než ukazovali doterajšie modely.

Zistenia zároveň ukázali, že nejde len o izolovaný hydrologický jav bez širších následkov. Podľa autorov sa po udalosti zmenilo aj správanie ľadovca Harder, ktorý po masívnom odvodnení zaznamenal nezvyčajne výrazné neskoré letné spomalenie. Vedci to spájajú s tým, že prudký výlev vody mohol dočasne reorganizovať drenážny systém pod ľadom a zmeniť tlakové pomery na jeho dne. Aj preto štúdia naznačuje, že podobné epizódy nemusia predstavovať len lokálne „výbuchy“ vody, ale môžu mať priamy vplyv aj na dynamiku pohybu ľadovej masy.

Ďalším dôležitým poznatkom je lokalita samotnej udalosti. Podľa modelovania sa totiž jav odohral v oblasti, kde bolo podložie ľadového štítu pravdepodobne zamrznuté. To je zásadné najmä preto, že podobne intenzívna aktivita vody sa doteraz častejšie spájala s miestami, kde je podklad teplejší a voda sa vie jednoduchšie presúvať. Nová práca tak posúva debatu o stabilite Grónskeho ľadového štítu aj do oblastí, ktoré sa dosiaľ nepovažovali za také hydrologicky aktívne. Vedci preto upozorňujú, že súčasné modely vývoja ľadových štítov zrejme nezahŕňajú všetky procesy, ktoré môžu ovplyvniť ich budúce správanie.

Na význam pôvodného objavu nadviazali aj novšie vedecké práce z roku 2026. Tie podľa najnovšej štúdie ukazujú, že skryté odvodňovanie jazier a náhle presuny vody v Grónsku zrejme nie sú úplne ojedinelé, ale môžu predstavovať širší a doteraz podcenený fenomén. Jedna z novších štúdií identifikovala desiatky až stovky podobných drenážnych udalostí v rokoch 2017 až 2023, pričom niektoré z nich súviseli aj so zmenami rýchlosti pohybu ľadu.

Ďalší výskum zároveň naznačil, že v severovýchodnom Grónsku dochádza k opakovanému zimnému odvodňovaniu jazier, niekedy dokonca v kaskádach. Súhrnne tak nové poznatky naznačujú, že podľadová hydrológia Grónska je dynamickejšia, prepojenejšia a z hľadiska budúceho topenia významnejšia, než sa ešte donedávna predpokladalo.

Pôvodný článok

V roku 2014 sa pod obrovským ľadovým pancierom Grónska odohrala udalosť, ktorú vedci odhalili až po spracovaní satelitných dát. Nahromadená voda v podzemnom jazere vytvorila taký tlak, že prerazila desiatky metrov ľadu, roztrhla jeho povrch a vytryskla na denné svetlo. Odhaduje sa, že za pár dní uniklo približne 90 miliárd litrov vody, čo by zaplnilo tisíce olympijských bazénov. Vedci uverejnili svoju štúdiu a zistenia v Nature Geoscience.

Prvý zdokumentovaný výbuch vody

Vedci označujú tento jav za prvý zdokumentovaný prípad svojho druhu v Grónsku, s obrovským významom pre výskum. Ukazuje, akú silu má roztopená voda skrytá pod ľadovým štítom a ako dokáže meniť jeho štruktúru.

„Existencia subglaciálnych jazier pod Grónskym ľadovým štítom je relatívne nový objav. Naša štúdia odhalila, že stále nevieme dosť o ich vývoji a vplyve na ľadový štít. Kľúčové je pochopiť, ako často sa vyprázdňujú a aké to má následky pre okolitý ľad,“ vysvetlila glaciologička Jade Bowling z Lancasterskej univerzity.

Grónsky ľadový štít je hrubý až 3 kilometre a je jednou z najväčších zásobární sladkej vody na Zemi. Jeho úplné roztopenie by zdvihlo hladinu morí o 7,4 metra, čo by dramaticky ovplyvnilo pobrežné oblasti. Vďaka radarom na lietadlách vedci odhalili, že pod ľadom sa nachádzajú dynamické jazerá a kanály, ktoré spôsobujú zdvíhanie či prepadávanie ľadu.

Bowling, J.S., McMillan, M., Leeson, A.A. et al.

Detaily dramatického úniku

V roku 2014 satelitné snímky ukázali, ako sa na ploche 2 km² povrch ľadu zdvihol o 10 až 15 metrov, no za desať dní klesol o 85 metrov, teda na výšku stredne veľkého mrakodrapu. Dôvodom bol únik obrovského objemu vody. Približne kilometer ďalej vedci našli oblasť s puklinami a ľadovými blokmi vysokými až 25 metrov. Ešte ďalej, na ploche 6 km², bola ľadová plocha úplne vymytá, akoby ju voda očistila.

„Spočiatku sme si mysleli, že naše dáta sú chybné. Analýza však potvrdila, že sme svedkami následkov obrovských záplav, ktoré unikli spod ľadového panciera,“ spomína Bowling. Tento jav ukázal, že tlak vody dokáže preraziť na povrch, čo je nový poznatok o dynamike ľadovcov.

Význam pre budúcnosť výskumu

„Tento objav nás prekvapil. Odhalil nové spôsoby, akými ľadové štíty reagujú na prílev povrchovej vody, a zdôraznil potrebu lepšie pochopiť podľadovú hydrológiu. Satelitné pozorovania sú v tom kľúčové,“ dodáva glaciologička Amber Leeson z Lancasterskej univerzity.

Udalosť je varovným signálom, že procesy pod ľadom sú rovnako dôležité ako tie na povrchu. S rýchlejším topením Grónska môžu takéto javy v budúcnosti zohrať významnú úlohu pri zrýchľovaní topenia ľadových štítov a stúpaní hladiny oceánov.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia