radar v obci
Gemini - ilustračný obrázok

Na známom nemeckom ostrove Sylt zaznamenali extrémný prípad, ktorý vyvolal ostrú diskusiu o bezpečnosti aj fungovaní radarových systémov. Neznámy vodič tam preletel obcou rýchlosťou 252 km/h v úseku s povolenou päťdesiatkou. Napriek tomu mu nehrozí ani pokuta, ani strata vodičského preukazu. Téme sa venoval BILD, Merkur a ďalšie nemcké portály.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Prípad sa odohral v meste Westerland na ulici Bahnweg. Miestne úrady potvrdili, že ide o najvyššiu rýchlosť, aká bola v obci na ostrove Sylt vôbec zaznamenaná. Situácia je o to zvláštnejšia, že vodič unikne akémukoľvek postihu hoci by mal dostať exemplárny trest.

Extrémnu jazdu zachytila takzvaná výstražná meracia tabuľa. Ide o zariadenie, ktoré vodičom zobrazuje aktuálnu rýchlosť a zároveň si údaje uchováva na analytické účely. Takéto systémy sa v Nemecku používajú najmä preventívne, aby vodiči po upozornení spomalili.

Práve v tom však spočíva zásadný problém. Tabuľa totiž nedokáže vyhotoviť fotografiu vozidla, evidenčného čísla ani samotného vodiča. Úrady tak síce poznajú nameranú rýchlosť, no nevedia identifikovať konkrétne auto ani človeka za volantom.

Podľa nemeckých pravidiel je pritom pri takomto prekročení rýchlosti štandardne možné uložiť veľmi tvrdé sankcie. Vodičovi by za jazdu 252 km/h v obci hrozila pokuta približne 800 eur, dva trestné body v systéme Flensburg a trojmesačný zákaz šoférovania. Ak by úrady dokázali úmyselné a mimoriadne nebezpečné správanie, sankcia by mohla narásť až na 1600 eur.

Rekord, ktorý nie je ojedinelý

Najväčší šok od miestnych úradov nespočíva len v samotnej hodnote nameranej rýchlosti. Ukazuje sa totiž, že nejde o ojedinelý incident a vodiči si pravidelne mýlia obec s pretekárskym okruhom.

Na rovnakom úseku zaznamenali ešte v máji minukého roka ďalšie podobne extrémne prekročenie rýchlosti. Iný vodič tam prešiel rýchlosťou 249 km/h a môžeš hádať, ako dopadol. Presne tak, rovnako odišiel bez akéhokoľvek postihu. Obe udalosti teraz znovu otvorili debatu o tom, či sú preventívne tabule v podobných lokalitách ešte dostatočné.

Cesta Bahnweg sa nachádza na krátkom a pomerne rovnom úseku pred vstupom do obce Westerland. Práve charakter tejto komunikácie umožňuje niektorým vodičom dosiahnuť extrémne vysoké rýchlosti ešte pred tým, než výraznejšie spomalia.

Miestna samospráva analyzovala údaje z viacerých meracích bodov a tvrdí, že väčšina vodičov rýchlosť dodržiava. Napriek tomu ich znepokojuje rastúci počet extrémnych prípadov, pri ktorých rýchlosť prekračuje hranicu 200 km/h.

nový zákon pokuty pre Slovákov
Facebook/Polícia Slovenskej republiky/Freepik (Úprava redakcie)

Preventívny „smajlík“ ako terč pre pirátov

Informačné tabule, ktoré vodičom ukazujú rýchlosť, fungujú na báze jednoduchých Dopplerových radarov. Vysielajú mikrovlnné žiarenie, ktoré sa odrazí od idúceho auta, a na základe zmeny frekvencie odrazených vĺn (Dopplerov jav) prístroj okamžite spočíta rýchlosť. Sú lacné, energeticky nenáročné a pre 95 % slušných vodičov psychologicky účinné.

Avšak pre samozvaných pretekárov za volantom sa tieto tabule, paradoxne, stávajú športovým trenažérom. Keďže prístroj len anonymne ukladá štatistické dáta do pamäte na neskoršiu analýzu dopravy pre samosprávu, piráti ciest presne vedia, že tabuľa nemá „zuby“. Chýba jej certifikovaná kamera s bleskom (tzv. Foto-Blitzer), ktorá by ich stotožnila.

Technologická evolúcia

Ak chce Sylt tieto preteky zastaviť, musí prejsť od primitívneho Dopplera k moderným represívnym technológiám. Klasické stacionárne radary dnes nahrádzajú LiDAR systémy (laserové radary), ktoré namiesto rádiovej vlny vysielajú tisíce neviditeľných laserových lúčov za sekundu. Dokážu sledovať viac áut vo viacerých pruhoch naraz a ignorujú rušivé vplyvy okolia.

Ešte efektívnejšie je však úsekové meranie rýchlosti (Section Control). Na začiatku a na konci obce nasnímajú kamery s infračerveným prisvietením evidenčné číslo vozidla a počítač vypočíta priemernú rýchlosť na celom úseku podľa jednoduchého vzorca. Pri úsekovom meraní je vodičovi zbytočné pred radarom prudko zabrzdiť. Ak medzi dvoma bodmi preletel priemerne stovkou, systém ho nekompromisne usvedčí.

Geofencing

Prípady zo Syltu zrýchľujú debatu o tom, že externé radary pri cestách sú už vlastne zastaraným konceptom a kontrola by sa mala presunúť priamo do vozidiel. Od júla 2024 je v Európskej únii pre všetky nové autá povinný systém ISA (Intelligent Speed Assistance). Ten pomocou GPS dát a kamier na čítanie značiek vie, aká je v danom úseku maximálna povolená rýchlosť.

Hoci sa dá zatiaľ vypnúť alebo „prešliapnuť“ plynovým pedálom, technológia smeruje k takzvanému geofencingu – virtuálnym geografickým hraniciam. V budúcnosti by auto po vstupe do zóny „obec“ (napr. cez prepojenie s mestskou infraštruktúrou) softvérovo obmedzilo výkon motora a jednoducho by vodičovi fyzicky nedovolilo ísť rýchlejšie ako päťdesiatkou, čím by sa radary stali kompletne zbytočnými.

Diskusia o klasických radaroch

Prípad zo Syltu opäť ukazuje limity systémov, ktoré sú postavené hlavne na prevencii. Výstražné tabule fungujú skôr ako psychologický prvok – vodič okamžite vidí svoju rýchlosť a má možnosť reagovať. Pri bežných priestupkoch môžu byť účinné, no pri agresívnej jazde očividne nestačia.

Vedenie ostrova preto začalo diskutovať o nasadení klasických radarov alebo takzvaných foto-blitzerov. Tie už dokážu vytvárať dôkazový materiál v podobe fotografií či videa, čo následne umožňuje udeľovať pokuty aj trestné body.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítajte viac z kategórie: Tech

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP