Medzinárodný tím vedcov na čele s klimatológom Bo Su zo Štokholmského centra pre odolnosť a Pekingskej normálnej univerzity definoval pre kryosféru takzvaný bezpečný operačný priestor a publikoval ho v odbornom časopise Science bezprostredne pred klimatickým summitom COP31.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Súbor zamrznutých zložiek planéty zahŕňa prechodné útvary, ako je morský či jazerný ľad, snehová pokrývka alebo sezónne zamrznutá pôda, ale aj dlhodobé geologické štruktúry. Najstaršia známa vrstva permafrostu na Sibíri zostáva nepretržite zamrznutá už 650-tisíc rokov, upozorňuje ScienceAlert.

Obrovská ľadová plocha

Spomínané systémy priamo ovplyvňujú odtok vody z hôr, hladinu oceánov, prepojenie pevnín a biologické cykly Zeme, pričom ich systematickému dátovému skúmaniu sa veda začala naplno venovať až v posledných desaťročiach.

Článok pokračuje pod videom ↓

Koncepcia bezpečného operačného priestoru vychádza z rámca planetárnych hraníc, ktorý v roku 2009 sformuloval Johan Rockström z Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov so svojimi kolegami, pričom sa teraz podieľal aj na novej štúdii.

Referenčným bodom pre výskum je holocén, teda posledných 11 700 rokov klimatickej histórie, počas ktorých panovali pomerne stabilné podmienky priaznivé pre rozvoj ľudskej civilizácie. Ak sa planetárne ukazovatele dostanú mimo tohto pásma, nie je isté, či budú moderné spoločnosti schopné fungovať v doterajšej podobe.

Výskumníci stanovili štyri kľúčové kvantifikovateľné premenné a ich hraničné hodnoty odvodené z klimatických dát holocénu. Bezpečný stav si vyžaduje minimálne 27,48 milióna gigaton ľadu viazaného na pevnine, ročný priemer morskej ľadovej pokrývky aspoň 19,8 milióna štvorcových kilometrov, teplotu permafrostu na úrovni -6,6 °C a snehovú pokrývku pokrývajúcu najmenej 38,8 milióna štvorcových kilometrov súše.

Aktuálne merania a modely však ukazujú, že vplyvom spaľovania fosílnych palív, intenzívneho poľnohospodárstva a výrazných zmien vo využívaní krajiny už tieto limity narážajú na svoj strop alebo boli prekonané.

Hodnoty už sú pod prahovou hodnotou

Presné dáta odhaľujú kritický stav naprieč jednotlivými metrikami. Celkový objem pevninského ľadu sa v roku 2018 odhadoval približne na 27,63 milióna gigaton, teda tesne nad hranicou, no na základe už vypustených emisií sa očakáva strata ďalších viac než 0,64 milióna gigaton, čo znamená definitívne prekročenie limitu.

Ľadovec
358611/Pixabay

Satelitné pozorovania za rok 2024 zaznamenali priemernú ročnú rozlohu morského ľadu len 16,5 milióna štvorcových kilometrov, čo je výrazne pod stanovenou prahovou hodnotou 19,8 milióna.

Podobne nepriaznivý obraz prinášajú aj údaje o zamrznutej pôde a snehu. Klimatické modelovanie pre obdobie rokov 2000 až 2014 ukázalo teploty permafrostu v rozmedzí od -6,0 do -5,3 stupňa Celzia, čo je teplejšie než bezpečná hranica -6,6 stupňa Celzia.

Podľa reanalytického datasetu ERA5-Land dosiahla priemerná ročná snehová pokrývka v roku 2024 hodnotu 35,9 milióna štvorcových kilometrov, čím zaostala za cieľovou hodnotou o niekoľko miliónov štvorcových kilometrov. Kryosféra tak už porušuje tri z týchto hraníc a pri štvrtej je na trajektórii ich prekročenia.

Autori štúdie si myslia, že zachovanie a obnova odolnosti zemského systému vyžadujú rázne kroky na zastavenie a zvrátenie emisií skleníkových plynov aj čierneho uhlíka, ako aj obmedzenie lokálnych zásahov, napríklad rozširovania infraštruktúry v arktických a horských oblastiach.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP