Čína vypúšťa ročne takmer milión ton látky, ktorá ničí ozón. Vedci odhalili hrozbu pre celú planétu

Úspech Montrealského protokolu patrí medzi najväčšie environmentálne úspechy posledných desaťročí. Produkcia mnohých látok ničiacich ozónovú vrstvu prudko klesla a koncentrácia chlóru a brómu v stratosfére sa postupne znižuje.

Nová štúdia publikovaná 6. novembra v Nature Communications však upozorňuje na chemikáliu, ktorá do tohto systému úplne nezapadá.

Dichlórmetán, označovaný aj ako CH₂Cl₂, patrí medzi veľmi krátko žijúce chlórované látky. Čínske emisie tejto chemikálie dosiahli podľa nového odhadu v roku 2024 až 931 ± 107 gigagramov ročne, teda približne 931-tisíc ton s neistotou okolo 107-tisíc ton.

Za päť rokov pribudlo viac než 300-tisíc ton

Vedci odhadujú, že čínske emisie boli v roku 2024 približne o 303 ± 111 tisíc ton vyššie než o päť rokov skôr. Priemerné tempo rastu v období 2019 až 2024 dosiahlo 67 ± 15,2 tisíca ton ročne navyše.

V rokoch 2011 až 2019 pritom podľa predchádzajúceho výskumu rástli emisie v priemere o približne 42 ± 8,1 tisíca ton ročne. Tempo rastu sa teda nezastavilo, ale podľa novej analýzy ešte zrýchlilo.

Autori zároveň upozorňujú, že podiel Číny na celosvetových emisiách dichlórmetánu sa od roku 2011 do roku 2024 zvyšoval. Už staršie merania ukazovali, že po roku 2012 pripadala na Čínu približne polovica až tri pätiny globálnych emisií tejto látky. Nová štúdia však pre rok 2024 v abstrakte konkrétny percentuálny podiel globálnych emisií neuvádza.

Canva/ChatGPT

Nie je to iba teoretický výpočet z výrobných štatistík

Vedci nesčítavajú iba množstvo chemikálie vyrobenej jednotlivými fabrikami a odhadované straty počas výroby. Merajú jej koncentrácie priamo v atmosfére a pomocou modelov spätne určujú, aké množstvo muselo byť emitované, aby vznikli pozorované koncentrácie.

Podobný postup použili výskumníci už pri staršej analýze Číny, ktorá pracovala s meraniami z deviatich monitorovacích lokalít a inverzným modelovaním. Tá ukázala nárast z 231-tisíc ton v roku 2011 na 628-tisíc ton v roku 2019.

Práve nová práca pokračuje v sledovaní obdobia, o ktorom bolo doteraz podstatne menej údajov.

Chemikáliu používa priemysel vo veľkom

Dichlórmetán nie je exotická látka používaná iba v laboratóriách. Priemysel ho využíva ako rozpúšťadlo pri výrobe lepidiel a náterov, pri čistení, pri výrobe polyuretánových pien či vo farmaceutickom priemysle. Používa sa aj ako surovina pri výrobe chladiva HFC-32.

Staršie analýzy ukazujú, že dominantným zdrojom čínskych emisií bolo práve použitie rozpúšťadiel a polyuretánové peny. K ďalším zdrojom patria úniky počas samotnej výroby či chemické procesy využívajúce dichlórmetán ako vstupnú surovinu.

Freepik

Čína pritom od roku 2020 zaviedla opatrenia obmedzujúce používanie CH₂Cl₂ napríklad vo farmaceutickom priemysle, náteroch a lepidlách. Tie však prevažne limitujú koncentrácie látky vo výrobkoch alebo množstvo vypustené z konkrétnych procesov, nie celkovú národnú výrobu či spotrebu. Nové merania naznačujú, že ani tieto kroky zatiaľ nedokázali otočiť celkový trend.

Prečo môže látka poškodzovať ozón, keď žije iba niekoľko mesiacov?

Dichlórmetán patrí medzi takzvané very short-lived substances, teda veľmi krátko žijúce látky. Jeho priemerná životnosť v atmosfére je približne šesť mesiacov.

Na prvý pohľad by sa preto mohlo zdať, že sa rozpadne skôr, než sa dostane do stratosféry. Problémom je poloha zdrojov. Emisie z východnej a južnej Ázie môžu byť silnými konvekčnými systémami pomerne rýchlo dopravené do vyšších vrstiev atmosféry. Ak sa tam molekuly dostanú skôr, než sa rozložia, môžu uvoľniť chlór, ktorý následne reaguje s ozónom. Práve preto vedci sledujú rast dichlórmetánu napriek tomu, že nejde o klasický CFC plyn s životnosťou desiatky rokov.

Montrealský protokol ho priamo nereguluje

Mnohé látky, ktoré v minulosti výrazne ničili ozónovú vrstvu, sú regulované Montrealským protokolom. Dichlórmetán medzi hlavné regulované látky nepatrí.

Výskum publikovaný začiatkom roka 2026 upozornil, že pri súčasnom vývoji môže ozón poškodzujúci účinok čínskych emisií dichlórmetánu prekonať účinok všetkých tamojších regulovaných HCFC látok dohromady. Bez výraznejších zásahov by mohli čínske emisie do roku 2035 dosiahnuť približne 966-tisíc ton ročne.

Rovnaká analýza vypočítala, že zavedenie najlepších dostupných technológií a postupné obmedzenie CH₂Cl₂ v polyuretánových penách, lepidlách a náteroch by mohlo kumulatívne emisie v rokoch 2024 až 2035 znížiť približne o polovicu.

Obnova ozónovej vrstvy sa tým môže spomaliť

Presný vplyv nových emisií na dátum úplného zotavenia ozónovej vrstvy zatiaľ nová štúdia nevyčíslila. Starší výskum však ukázal rozsah problému. Ak by globálne emisie dichlórmetánu zostali približne na úrovni roku 2019, modely odhadovali oneskorenie obnovy antarktického ozónu približne o päť rokov v porovnaní so svetom bez emisií CH₂Cl₂.

Ešte agresívnejšie scenáre založené na pokračujúcom prudkom raste v minulosti ukazovali aj podstatne dlhšie oneskorenie, tie však nemožno automaticky preniesť na dnešný vývoj.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia