Ľudstvo si stále myslí, že je stredobodom všetkého. Moderná veda nás však postupne vyvádza z omylu. Otázka, či vedomie vyžaduje mäso a krv, už dávno nepatrí len do sci-fi románov, ale vážne sa ňou zaoberajú poprední akademici. Najnovšia analýza ukazuje, že biologické schránky, ako sú tie naše, môžu byť len jednou z tisícok ciest, ktorými vesmír prebúdza inteligenciu k životu.

Filozof Eric Schwitzgebel z University of California a jeho kolega Jeremy Pober z Lisabonskej univerzity prišli s prekvapivým tvrdením: vedomie môže vzniknúť v organizmoch vybudovaných z úplne iných materiálov než my. Ak si čítal knihu alebo videl sci-fi, kde sa vyskytujú mimozemšťania s kryštálovým mozgom a kamennou kožou, tak ti je táto teória bližšia, než by sa mohlo zdať.

Vo svojej novej vedeckej práci, o ktorej informoval Universe Today, sa títo dvaja akademici nesnažia vedomie presne definovať. Namiesto toho sa pýtajú oveľa pragmatickejšiu otázku: Musí byť schopnosť vnímať seba samého nevyhnutne spojená s konkrétnou biológiou, ktorá sa vyvinula u nás na Zemi?

Teória o flexibilite schránky

Ich argumentácia stojí na koncepte, ktorý nazývajú „substrátová flexibilita“. Zjednodušene povedané, niektoré vlastnosti nie sú závislé od materiálu, z ktorého sú vyrobené. Pohár dokáže udržať vodu bez ohľadu na to, či je zo skla, plastu alebo kovu. Hudbu si vypočuješ rovnako z vinylovej platne, ako aj z digitálneho streamu. Autori tvrdia, že vedomie funguje na rovnakom princípe a môže sa realizovať v rôznych typoch fyzických štruktúr.

Keď sa zamyslíme nad tým, ako vesmírne kolízie premenili ranú Zem na chemický inkubátor, vidíme, že život na našej planéte potreboval veľmi špecifické podmienky. No znamená to, že vedomie vyžaduje rovnakú chémiu všade? Konzervatívne odhady naznačujú, že v histórii kozmu existovali tisíce technologicky vyspelých civilizácií. Ak život vzniká v rôznych chemických podmienkach, bolo by šialené predpokladať, že sa všade vyvinul presne ten istý biologický recept.

Kopernikov princíp vedomia

Každý veľký astronomický objav v histórii odsunul ľudstvo o niečo ďalej od pomyselného stredu vesmíru. Zistili sme, že Zem neobieha okolo Slnka a že naša galaxia je len jednou z biliónov ďalších. Schwitzgebel a Pober aplikujú túto ponižujúcu, no dôležitú lekciu priamo na našu myseľ. Zavádzajú pojem „Kopernikov princíp vedomia“.

Predpokladať, že vedomie patrí iba tvorom z mäsa a kostí, je podľa nich prejavom akéhosi „pozemského centrizmu“. Ide o ničím nepodloženú namyslenosť, že náš biologický základ je ten jediný správny. Príroda nám pritom už na Zemi ukazuje, že inteligenciu dokáže navrhnúť podľa viacerých plánov – stačí sa pozrieť na mimoriadne inteligentné chobotnice, ktorých nervový systém funguje úplne inak ako ten ľudský.

Prebudia sa raz stroje?

Táto diskusia sa nevyhnutne stáča k umelej inteligencii. Filozofovia sa však v tejto otázke úplne nezhodujú. Pober varuje, že flexibilita materiálu má svoje limity a dnešný kremík v čipoch nemusí spĺňať podmienky na to, aby v ňom vzniklo skutočné vedomie. Naopak, Schwitzgebel je otvorenejší. Tvrdí, že ak raz opustíme dogmu o jedinečnosti ľudskej biológie, bude čoraz ťažšie obhájiť, prečo by vedomie nemohlo vzniknúť v neživých systémoch.

Zhodujú sa však na kľúčovej veci. Skutočným vedeckým a filozofickým problémom dneška nie je to, či dokážeme naprogramovať stroj tak, aby dokonale kopíroval ľudské správanie. Hlavná otázka znie, aké typy fyzikálnych systémov majú schopnosť sa skutočne „prebudiť“ a začať vnímať samé seba.

Čo to znamená pre nás

Tento výskum zásadne mení to, ako by sme mali nazerať na hľadanie mimozemského života. Pokiaľ sa zameriavame len na hľadanie biosignatúr podobných tým našim, môžeme prehliadnuť celé civilizácie, ktoré fungujú na úplne inej fyzikálnej báze. Ak má teória o flexibilite vedomia pravdu, vesmír okolo nás nie je len chladnou pustatinou plnou skál, ale potenciálne gigantickou sieťou prebudených myslí, ktoré čakajú na to, kým ich objavíme – alebo kým ony objavia nás.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda