Slovensko sa už niekoľko rokov snaží zrýchliť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Doteraz však jednotlivé projekty vznikali skôr izolovane a často narážali na zdĺhavé povoľovanie, nejasné pravidlá alebo odpor časti verejnosti.

Neznamená to však, že Slovensko už má hotovú jednotnú energetickú mapu. Práve naopak. Veterná energia, fotovoltika aj geotermálne zdroje sa nachádzajú v úplne odlišnej fáze prípravy. Kým pri veterných elektrárňach už štát vyberá konkrétne územia, pri fotovoltike zatiaľ neexistuje celoštátny solárny kataster a geotermál sa stále opiera najmä o atlas vytvorený pred rokmi.

Najďalej sa momentálne dostala veterná energia. Ministerstvo hospodárstva musí totiž ešte počas leta odovzdať Európskej komisii návrh takzvaných akceleračných zón. Ide o územia, kde by sa nové veterné elektrárne povoľovali jednoduchšie a podstatne rýchlejšie než dnes. Slovensko tým plní záväzok vyplývajúci z programu REPowerEU, ktorého cieľom je zrýchliť rozvoj obnoviteľných zdrojov v členských štátoch.

Treba však zdôrazniť jednu dôležitú vec. Akceleračné zóny neznamenajú, že sa na týchto miestach automaticky začne stavať. Nejde ani o schválené veterné parky. Štát iba určuje oblasti, ktoré po odbornom posúdení vyhodnotil ako vhodnejšie než zvyšok územia Slovenska. Každý konkrétny projekt bude musieť aj naďalej prejsť povoľovacím procesom.

Návrh po strategickom environmentálnom posúdení počíta s ôsmimi akceleračnými zónami. Ak by sa v budúcnosti všetky využili naplno, mohlo by v nich vzniknúť približne 207 veterných turbín s celkovým inštalovaným výkonom okolo 1 449 megawattov. Ide však o teoretický potenciál vybraných lokalít, nie o zoznam schválených investícií.

Najväčšou navrhovanou oblasťou je Podhájska – Dvory nad Žitavou v okrese Nové Zámky. Ďalšie zóny sa nachádzajú napríklad medzi obcami Prietržka a Sobotište, Gbely a Štefanov, Vrakúň a Dolný Štál, Okoč a Zemianska Olča, Palárikovo a Nové Zámky či Komjatice a Mojzesovo. Jedna pilotná lokalita vzniká aj na východnom Slovensku v okolí Michaloviec.

Výber týchto oblastí nie je náhodný. Odborníci pri ňom hodnotili viacero faktorov naraz. Rozhodujú veterné podmienky, vzdialenosť od obývaných častí obcí, možnosti pripojenia do elektrizačnej sústavy, obmedzenia vyplývajúce z ochrany prírody aj konflikty s ďalším využívaním krajiny. Cieľom bolo nájsť územia, kde by výstavba spôsobila čo najmenej problémov a zároveň mala ekonomický zmysel.

Medzi štátom a investormi pribudne úrad

Jednou z hlavných zmien je samotný povoľovací proces. Slovenská inšpekcia životného prostredia po legislatívnych úpravách preberá úlohu špecializovaného stavebného úradu pre obnoviteľné zdroje energie. Pre investorov to znamená, že namiesto komunikácie s viacerými úradmi budú veľkú časť procesu riešiť cez jedno kontaktné miesto.

Cieľom nie je odstrániť kontroly ani zjednodušiť výstavbu za každú cenu. Ministerstvo hospodárstva zdôrazňuje, že environmentálne posudzovanie zostáva zachované. Rozdiel spočíva najmä v tom, že jednotlivé kroky majú mať pevnejšie lehoty a celý proces by sa mal skrátiť. Ak sa projekt nachádza v akceleračnej zóne, rozhodnutie by malo padnúť najneskôr do dvanástich mesiacov.

Práve zdĺhavé povoľovanie patrí medzi najväčšie problémy slovenských energetických projektov. Niektoré veterné elektrárne sa pripravovali celé roky, pričom investori často narážali na opakované dopĺňanie dokumentácie alebo na zdĺhavé vyjadrenia jednotlivých úradov. Nový systém má odstrániť práve tieto administratívne prekážky.

PacifiCorp

Obce budú mať stále rozhodujúce slovo

Výber akceleračnej zóny zároveň neznamená, že miestni obyvatelia stratia možnosť ovplyvniť výstavbu. Naopak. Ministerstvo opakovane zdôrazňuje, že stanovisko samosprávy zostáva záväzné. Ak obec s veterným parkom nebude súhlasiť, projekt nebude možné povoliť len preto, že sa nachádza vo vytypovanej oblasti.

Ide o dôležitú poistku najmä preto, že veterné elektrárne patria medzi najdiskutovanejšie obnoviteľné zdroje na Slovensku. Obyvatelia sa často obávajú hluku, zmeny krajinného rázu či možného vplyvu na vtáctvo a netopiere. Práve preto návrh počíta aj s ochrannými opatreniami, ktoré zahŕňajú minimálne odstupy od obytnej zástavby, hlukové limity aj režimy obmedzenia prevádzky počas migrácie chránených druhov.

Rezort hospodárstva zároveň pripravuje legislatívnu zmenu, ktorá by mala motivovať aj samotné samosprávy. Obce, na ktorých území veterné elektrárne vzniknú, by mali počas celej životnosti projektu dostávať pravidelný poplatok viazaný na inštalovaný výkon elektrárne. Podobný model už funguje vo viacerých európskych krajinách a má zabezpečiť, aby z investície profitovala aj obec, nielen prevádzkovateľ.

Politici sa na veterných elektrárňach stále nezhodnú

Hoci príprava akceleračných zón pokračuje, pohľad politikov na veternú energiu zostáva rozdelený. Premiér Robert Fico ešte začiatkom leta vyhlásil, že Slovensko síce splní záväzky voči Európskej únii, no vzhľadom na silné zastúpenie jadrových a vodných elektrární nevidí vo veterných parkoch zásadnú potrebu.

Na druhej strane vláda schválila uznesenie, ktorým poverila ministerstvo hospodárstva dokončiť strategické environmentálne posúdenie vybraných oblastí. Na procese spolupracuje aj ministerstvo životného prostredia. Výsledkom je pomerne netradičná situácia – štát pripravuje podmienky pre rozvoj veternej energetiky, hoci časť vládnych predstaviteľov otvorene hovorí, že ju nepovažuje za prioritu.

Práve preto nemožno očakávať, že po schválení akceleračných zón sa Slovensko okamžite zaplní veternými turbínami. Dokument vytvára predovšetkým rámec pre budúce investície. O tom, koľko projektov sa nakoniec skutočne postaví, rozhodnú investori, povoľovacie procesy aj samotné obce.

Wikimedia Commons

Fotovoltika má potenciál prakticky na každej streche

Ak sú veterné elektrárne závislé od niekoľkých desiatok vhodných lokalít, pri fotovoltike je situácia úplne opačná. Slnečné žiarenie je na území Slovenska rozložené pomerne rovnomerne a rozdiely medzi jednotlivými regiónmi nie sú také výrazné, aby rozhodovali o tom, či sa elektráreň oplatí postaviť alebo nie.

Najväčší potenciál leží na už existujúcich budovách. Strechy rodinných domov, bytových domov, výrobných hál, logistických centier, obchodných domov či verejných budov predstavujú obrovskú plochu, ktorú možno využiť bez ďalších zásahov do krajiny. Európska únia aj slovenská energetická politika preto čoraz viac podporujú práve strešnú fotovoltiku namiesto rozsiahlych solárnych parkov na poľnohospodárskej pôde.

Tempo rastu je pritom výrazné. Len počas roku 2023 pribudlo na Slovensku približne 267 MW nového fotovoltického výkonu a viac než 99 % tvorili malé zdroje pripojené najmä na strechách domov a firiem. Počet nových inštalácií prekročil 21-tisíc, čo predstavuje najväčší medziročný nárast v histórii krajiny. Výrazne k tomu prispeli rast cien elektriny, štátne dotácie Zelená domácnostiam aj jednoduchšie povoľovanie menších elektrární.

Magnific

Napriek tomu Slovensko stále využíva iba časť svojho potenciálu. Podľa viacerých odborných analýz by samotné strechy existujúcich budov dokázali pokryť niekoľkonásobne vyšší výkon, než dnes reálne vyrábajú. Mnohé priemyselné haly, sklady či administratívne budovy pritom disponujú tisíckami štvorcových metrov nevyužitých striech, na ktorých by bolo možné vyrábať elektrinu priamo v mieste spotreby.

Rozvoj väčších pozemných elektrární však zostáva podstatne komplikovanejší. Investori často narážajú na zdĺhavé povoľovanie, obmedzenia pri využívaní poľnohospodárskej pôdy aj nedostatočné kapacity distribučnej siete. Práve elektrické vedenia dnes predstavujú jednu z najväčších prekážok ďalšieho rozvoja. V niektorých regiónoch distribučné spoločnosti nové zdroje pripájajú len obmedzene alebo vyžadujú nákladné posilnenie infraštruktúry.

Aj preto sa čoraz viac hovorí o inteligentnom riadení spotreby, batériových úložiskách či energetických komunitách. Samotné panely totiž elektrinu vyrobia najmä počas slnečných hodín, no bez akumulácie alebo vhodného využitia môže časť energie odtekať do siete v čase, keď ju nikto nepotrebuje. Budúcnosť slovenskej fotovoltiky preto nebude závisieť iba od počtu panelov, ale aj od toho, ako efektívne sa podarí vyrobenú elektrinu ukladať a spotrebovať.

Geotermál ako najväčšie nevyužité bohatstvo Slovenska

Ešte väčší kontrast predstavuje geotermálna energia. Slovensko sa nachádza na území s mimoriadne priaznivými geologickými podmienkami a podľa odborníkov patrí medzi krajiny s nadpriemerným geotermálnym potenciálom v strednej Európe. Horúca voda sa nachádza pod veľkou časťou južného Slovenska, ale aj vo viacerých oblastiach východu či severu krajiny.

Na rozdiel od vetra alebo slnka však geotermálnu energiu nemožno posúdiť pohľadom na mapu. Každý projekt si vyžaduje detailný geologický prieskum, seizmické merania a najmä skúšobné vrty, ktoré často stoja niekoľko miliónov eur. Práve v tom spočíva najväčšie riziko. Investor musí najprv investovať obrovské peniaze do prieskumu a až následne zistí, či bude množstvo vody, jej teplota aj tlak dostatočné na ekonomickú prevádzku.

Niektoré projekty už ukazujú, že geotermál môže fungovať aj vo veľkom rozsahu. Najznámejším príkladom je systém vykurovania v Galante, kde geotermálna voda zásobuje teplom významnú časť mesta. Rozvoj pokračuje aj v Košickej kotline, kde spoločnosť MH Teplárenský holding spolu s partnermi pripravuje využitie geotermálneho zdroja na vykurovanie Košíc. Ak sa projekt podarí dokončiť podľa plánov, pôjde o jednu z najväčších geotermálnych investícií na Slovensku.

TASR

Veľkou výhodou geotermálnej energie je stabilita. Na rozdiel od veterných či solárnych elektrární totiž nie je závislá od počasia ani dennej doby. Dokáže dodávať teplo prakticky nepretržite počas celého roka, čo z nej robí vhodný zdroj najmä pre centrálne zásobovanie teplom, nemocnice, priemyselné podniky či skleníkové hospodárstvo.

Nevýhodou zostávajú vysoké vstupné náklady a dlhá návratnosť. Zatiaľ čo fotovoltickú elektráreň na rodinnom dome možno postaviť za niekoľko týždňov, geotermálny projekt sa pripravuje celé roky. Zahŕňa geologický prieskum, povoľovanie, skúšobné vrty, budovanie rozvodov aj samotnej tepelnej infraštruktúry. Práve preto sa bez podpory štátu alebo európskych fondov rozbieha len veľmi pomaly.

Napriek tomu odborníci považujú geotermálnu energiu za jeden z najperspektívnejších zdrojov tepla pre Slovensko. Ak sa podarí znížiť investičné riziko a urýchliť prípravu projektov, môže práve geotermál v budúcnosti výrazne znížiť spotrebu zemného plynu pri vykurovaní miest.

Každý obnoviteľný zdroj rieši úplne iný problém

Pri pohľade na jednotlivé technológie je zrejmé, že Slovensko nepostupuje podľa jedného univerzálneho plánu. Veterné elektrárne potrebujú najmä rýchlejšie povoľovanie a jasne určené lokality. Fotovoltika stojí pred otázkou, ako lepšie využiť obrovské množstvo existujúcich striech na rodinných domoch, firmách či verejných budovách. Geotermál zase potrebuje kvalitnejší prieskum a vyššiu ochotu investovať do nákladných vrtov.

Preto ani nemožno hovoriť o jednej veľkej energetickej mape Slovenska. Každý obnoviteľný zdroj má vlastné pravidlá, vlastné limity aj odlišný spôsob plánovania. Kým pri veterných elektrárňach štát už konkrétne určuje preferované územia, pri fotovoltike podobný verejný systém zatiaľ chýba a geotermál sa stále opiera najmä o geologické atlasy a odborné prieskumy.

Spoločným menovateľom však zostáva snaha rozhodovať na základe dát, nie odhadov. Či už ide o merania veternosti, intenzitu slnečného žiarenia alebo geologické vlastnosti hornín, kvalitné údaje výrazne znižujú riziko, že sa investície skončia na nevhodných miestach.

To ešte automaticky neznamená, že sa na Slovensku začne vo veľkom stavať viac veterných elektrární, pribudnú tisíce nových fotovoltických systémov alebo sa rozbehne geotermálna revolúcia. Rozhodovať budú ekonomické podmienky, záujem investorov, postoj samospráv aj schopnosť štátu pripravovať projekty bez zbytočných prieťahov.

Jedno je však zrejmé už dnes. Obnoviteľné zdroje sa na Slovensku prestávajú plánovať len podľa toho, kde sa objaví investor. Čoraz väčšiu úlohu začínajú zohrávať dáta, odborné analýzy a systematickejší výber lokalít. A práve od toho bude závisieť, ktoré projekty sa v najbližších rokoch skutočne premenia na realitu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky