Zdá sa, že zvláštny molekulárny oblak objavený v blízkosti centra Mliečnej dráhy obieha okolo priestoru bez akéhokoľvek viditeľného objektu. To naznačuje, že týmto tmavým kompaktným objektom je s najväčšou pravdepodobnosťou čierna diera, ktorá je zhruba 100 000-krát hmotnejšia ako Slnko. Na tému upozornil portál Phys.

Novoobjavený molekulárny oblak ukrýva tajomstvo

Tento pozoruhodný oblak plný plynu, ktorý je vďaka svojmu tvaru nazývaný Tadpole (žubrienka), bol objavený tímom japonských vedcov z univerzity Keio prostredníctvom teleskopu Jamesa Clerka Maxwella. Tadpole sa nachádza vo vzdialenosti zhruba 27 000 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Strelec, v blízkosti galaktického centra.

DESY Science Communication Lab

Natiahnutý tvar spolu s jeho pohybom, ktorý je úplne iný ako pohyb materiálov v jeho okolí, naznačuje, že molekulárny oblak je gravitačne narušený, respektíve obieha v blízkosti masívneho kompaktného objektu. Jediným problém je, že v strede obežnej dráhy Tadpole sa žiadny jasný objekt nenachádza. Minimálne nie taký, ktorý by bol dostatočne masívny na to, aby niečo také dokázal.

Najlepším kandidátom na takýto tmavý a pre naše teleskopy neviditeľný objekt jeb tak čierna diera, ktorá nevyžaruje žiadne svetlo. Jediný spôsob, ako ju odhaliť, je práve jej interakcia s ostatnými objektmi v okolí.

Najvzácnejší typ čiernej diery

Ako píše portál ScienceAlert, podľa výpočtov zverejnených v štúdii publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal sa zdá, že za pozorovanú interakciu je zodpovedná čierna diera s hmotnosťou dosahujúcou 100 000-násobok hmotnosti Slnka.

Ak sú tieto výpočty správne, potom vedci objavili najvzácnejší typ týchto extrémnych astronomických objektov – čiernu dieru strednej hmotnosti. Stredne hmotné čierne diery sú považované za chýbajúci článok medzi čiernymi dierami a ich väčšími príbuznými supermasívnymi čiernymi dierami.

NASA/UMass/D.Wang et al., IR: NASA/STScI

V skutočnosti by išlo len o piateho kandidáta na stredne hmotnú čiernu dieru v blízkosti galaktického centra. Rastúci počet týchto doteraz nepolapiteľných vesmírnych objektov by astronómom mohol prezradiť viac o tom, ako vznikajú supermasívne čierne diery v centrách galaxií. Jeden kandidát sa dokonca nachádza aj v susednej galaxii Andromeda, známej tiež ako M31, vzdialenej 2,5 miliónov svetelných rokov. Odborníci tam pozorovali hviezdokopu a študovali lom svetla, vďaka čomu dokázali identifikovať nepolapiteľnú čiernu dieru, ktorá svojou hmotnosťou až 91 000-krát presahuje hmotnosť Slnka.

Hoci hranica medzi supermasívnymi čiernymi dierami a „klasickými“ čiernymi dierami nie je presne definovaná, vo všeobecnosti sa za stredne hmotné čierne diery považujú čierne diery, ktoré sú väčšie ako diery vzniknuté kolapsom hviezdy (to sú tie “najbežnejšie“) a menšie ako supermasívne čierne diery s hmotnosťou niekoľkých miliónov až miliárd hmotností Slnka.

Zaujímavé je, že čierne diery takejto hmotnosti sa doposiaľ nepodarilo detegovať, respektíve potvrdiť ich existenciu (zatiaľ poznáme len kandidátov) a to i napriek tomu, že astronómovia si myslia, že by stredne hmotné čierne diery mohli byť vo vesmíre celkom bežné.

Niektoré štúdie tiež naznačujú, že  stredne hmotné čierne diery by mohli byť „zárodkami“ supemasívnych čiernych dier, takže ak sa nám podarí objaviť viac čiernych dier tejto hmotnosti, možno tým dokážeme objasniť, ako sa vlastne formujú.

Predtým však tím vedcov musí dokázať potvrdiť svoj objav. To plánuje vykonať výkonným observatóriom ALMA, ktoré by malo byť schopné objaviť známky čiernej diery, prípadne iného objektu v gravitačnom centre obežnej dráhy Tadpole.