Učenie sa nového jazyka alebo opätovné získavanie schopnosti hovoriť po prekonaní ťažkej mozgovej príhody môže závisieť od pohybových centier mozgu oveľa menej, než sa doteraz predpokladalo. Nový vedecký výskum naznačuje, že oblasti zodpovedné za spracovanie zvuku a fyzických vnemov hrajú pri učení reči a pamäti omnoho dôležitejšiu úlohu.

Štúdia, ktorú uskutočnil tím odborníkov z McGill University a Yale School of Medicine, zásadne mení pohľad na to, ako si osvojujeme reč. Tieto odhalenia môžu mať obrovský dopad nielen na medicínu, ale aj na vývoj budúcich asistenčných technológií a rozhraní medzi mozgom a počítačom.

Tento prevratný výskum, na ktorý upozornil portál Science Daily, a ktorý bol publikovaný v prestížnom vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), stavia doterajšie vedecké dogmy na hlavu. Ukazuje totiž, že rečové schopnosti a ich učenie sú v skutočnosti oveľa viac zmyslovou než motorickou záležitosťou.

Zmyslové centrá preberajú hlavnú rolu

Celé desaťročia žili vedci a lekári v presvedčení, že učenie sa a pamätanie si zložitých pohybov potrebných na hovorenie je prácou primárne motorických oblastí mozgu. Tieto oblasti riadia pohyby tváre, úst a hlasiviek, ktoré nám umožňujú artikulovať slová. Nové dôkazy však ukazujú prstom na sluchový a somatosenzorický systém (zodpovedný za hmat a vnímanie tela).

„Senzomotorická neuroveda sa tradične zameriavala na čelné motorické oblasti ako na hlavné spúšťače pohybu. Táto štúdia to mení a dokazuje, že učenie ľudskej reči má prevažne zmyslový charakter,“ vysvetľuje David Ostry, profesor psychológie na McGillovej univerzite.

Experiment s magnetickou stimuláciou mozgu

Aby výskumníci zistili, ako presne jednotlivé časti mozgu prispievajú k učeniu reči, pripravili pre účastníkov experimentu dômyselný test. V reálnom čase upravovali ich hlas a upravenú reč im okamžite púšťali späť do slúchadiel. To prinútilo testovaných ľudí podvedome prispôsobiť svoje rečové vzorce, čím sa spustil proces motorického učenia reči.

Následne vedci použili metódu zvanú transkraniálna magnetická stimulácia (TMS). Ide o neinvazívnu techniku, ktorou dokážu dočasne utlmiť aktivitu v špecifických častiach mozgu. Zamerali sa na tri kľúčové oblasti: sluchovú kôru, somatosenzorickú kôru a motorickú kôru. Po 24 hodinách testovali, koľko si účastníci z naučených zmien v reči pamätajú.

Výsledok bol jednoznačný. Keď vedci utlmili sluchovú alebo somatosenzorickú kôru, ľudia si naučené rečové vzorce pamätali výrazne horšie. Naopak, utlmenie motorickej kôry nemalo na ich pamäť takmer žiadny vplyv. To jasne dokazuje, že ukladanie rečových spomienok prebieha primárne v zmyslových centrách.

Nová nádej pre pacientov po porážke

Tento objav otvára dvere úplne novým terapeutickým postupom. Pacienti, ktorí po cievnej mozgovej príhode stratili schopnosť hovoriť, by sa v budúcnosti mohli zotavovať rýchlejšie vďaka terapiám zameraným na stimuláciu sluchu a zmyslov, namiesto úmorného drilu svalov tváre.

Podobne, ako keď nové neinvazívne medicínske riešenia pomáhajú pacientom obísť zložité operácie, aj v oblasti neurológie a logopédie môže cielená stimulácia zmyslových obvodov priniesť revolúciu.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda