Vedci desaťročia presne nerozumeli, ako presne mozog dokáže premieňať myšlienky na hovorené slovo. Najnovší výskum z Kalifornskej univerzity San Francisco (UCSF) prináša zásadný zlom, ktorý spochybňuje doterajšie neurovedecké dogmy. Ako informuje portál Interesting Engineering, Odborníci odhalili doposiaľ nepopísanú mozgovú oblasť, ktorá zostavuje kompletný plán každého slova ešte predtým, ako ho ústa vôbec stihnú artikulovať.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Objav tak narúša takmer 150-ročný pohľad na fungovanie ľudského jazykového aparátu. Ukazuje sa totiž, že neurónové siete zodpovedné za porozumenie počutého textu a následné vyjadrovanie myšlienok sú prepojené oveľa tesnejšie, než predpokladala moderná medicína. Odborníci veria, že nová mapa nervových dráh prinesie revolúciu do neurochirurgie a zásadným spôsobom urýchli vývoj pokročilých mozgovo-počítačových rozhraní (BCI) určených pre pacientov po ťažkých úrazoch či mozgových príhodách.

Článok pokračuje pod videom ↓

Zistenia vedeckého tímu, ktoré podrobne zverejnil renomovaný odborný časopis Science, predstavil uznávaný neurochirurg a výskumník Edward Chang. Jeho výskumná skupina sa dlhodobo zameriava na rozlúštenie neurónových mechanizmov ľudskej komunikácie. Tentoraz však ich merania priniesli dôkazy, ktoré definitívne prepisujú tradičné kapitoly v medicínskych učebniciach.

Prehodnotenie teórie z 19. storočia

História moderného chápania rečových mechanizmov siaha až do 70. rokov 19. storočia, kedy nemecký neurológ Carl Wernicke prišiel so svojou prelomovou prácou. Sledoval vtedy pacientov s poškodením zadného spánkového laloka, ktorí prejavovali obrovské ťažkosti pri porozumení reči, hoci samotné artikulačné svaly mali plne funkčné. Wernicke vyslovil hypotézu, že oblasť uchováva akési sluchové obrazy slov, ktoré mozgu pomáhajú premieňať zámery na konkrétne svalové pohyby potrebné na rozprávanie.

Postupom času sa však vo vedeckej komunite udomácnil podstatne zjednodušený výklad. Keďže takzvané Wernickeovo centrum leží priamo v sluchovej kôre, začalo sa vnímať prakticky výlučne ako centrum pasívneho porozumenia jazyka. Samotná tvorba a motorická artikulácia slov sa pripisovala úplne iným častiam mozgu, najmä Brocovmu centru v čelovom laloku. Model však nedokázal uspokojivo vysvetliť, prečo poškodenie Wernickeovej zóny pacientom pravidelne narúša aj samotnú schopnosť hovoriť.

Záhada zostávala nevyriešená až do chvíle, kým výskumníci z UCSF nezamerali svoju pozornosť na špecifickú podoblasť spánkového laloka. Oblasť označovaná ako ľavý zadný horný temporálny gyrus (lpSTG), vykazuje špecifickú aktivitu, ktorú doterajšie diagnostické prístroje nedokázali zachytiť. Vedci tým konečne našli chýbajúci mostík medzi sluchovým vnímaním a motorickým prejavom reči.

Bing Image Creator

Ako prebieha spracovanie reči v mozgu pred artikuláciou

Detailné neurobiologické merania preukázali, že neuróny v oblasti lpSTG začínajú pracovať približne 250 milisekúnd predtým, ako človek reálne vysloví prvé slovo. Štvrťsekunda predstavuje kľúčové okno, počas ktorého centrálna nervová sústava vytvára komplexný funkčný prototyp pripravovaného výrazu. Nejde o obyčajné posúdenie významu slovného spojenia, ale o vygenerovanie detailnej architektonickej šablóny celej lexikálnej jednotky.

Aktivita v tejto zóne totiž priamo kóduje štrukturálne vlastnosti slov, akými sú ich celková dĺžka, presný počet slabík a taktiež frekvencia bežného používania v reči. Akonáhle mozgová štruktúra pripraví kompletnú matricu, odovzdá informácie susedným motorickým oblastiam. Tie riadia mimické svaly, jazyk, hlasivky a pery tak, aby výsledný zvuk zodpovedal pôvodnému mentálnemu plánu.

Mimoriadne pozoruhodným zistením je aj priestorové usporiadanie mozgových buniek. Výskumníci zaznamenali, že neuróny spracúvajúce počuté zvuky ležia tesne vedľa buniek generujúcich šablóny pre aktívne hovorenie, pričom sa na mnohých miestach dokonca priamo prekrývajú. Anatomická blízkosť dáva vedcom jasnú odpoveď na to, ako sa malé deti učia napodobňovať zvuky a ako človek premieňa počuté slová na vlastné odpovede v reálnom čase.

Nádej pre paralyzovaných a pokrok v medicíne

Praktické využitie získaných poznatkov siaha ďaleko za hranice teoretických akademických diskusií. Nová identifikácia oblasti lpSTG totiž poskytne neurochirurgom presnejšie návody pri predoperačnom mapovaní mozgových centier. Vďaka presným hraniciam budú môcť lekári omnoho bezpečnejšie odstraňovať mozgové tumory bez rizika, že pacient po zákroku nenávratne stratí schopnosť formulovať plynulé myšlienky.

Ešte výraznejší potenciál však objav ponúka v oblasti vývoja rozhraní medzi mozgom a počítačom. Súčasné neurotechnologické implantáty totiž bežne čítajú signály z motorických oblastí, ktoré ovládajú hlasový aparát. Ak sú však pohybové centrá zničené mŕtvicou, úrazom alebo neurodegeneratívnym ochorením typu ALS, tradičné rozhrania zlyhávajú, pretože nemajú odkiaľ zbierať motorické povely.

Vedecký tím preto uskutočnil úspešný overovací experiment priamo na pacientovi s ťažkou paralýzou, ktorý v dôsledku poškodenia nervov úplne stratil reč. Výskumníci dokázali s vysokou presnosťou dekódovať nielen slová, ktoré dotyčný počul, ale aj výrazy, ktoré sa chystal vysloviť. Keďže oblasť kombinuje prijímanie aj vysielanie jazykových informácií, v budúcnosti umožní vytvorenie plnohodnotnej obojsmernej komunikácie pre ľudí odrezaných od sveta.

Ukazuje sa tak, že spracovanie reči v mozgu je oveľa sofistikovanejšia a prepojenejšia sieť, než sa doteraz predpokladalo. Vďaka prepojeniu historickej teórie s modernými elektródovými záznamami neuroveda konečne skladá kompletnú skladačku ľudského jazyka, čo prinesie hlas miliónom pacientov po celom svete.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP