O Slnku je dnes už známe, že prechádza pravidelným 11-ročným cyklom, na ktorého vrchole dosahuje svoje maximum a je oveľa aktívnejšie, než zvyčajne. Terajšie maximum má vyvrcholiť v roku 2025. Najnovšie informácie však naznačujú, že solárne maximum nastane omnoho skôr, ako sa predpokladalo a nikto netuší prečo. Na tému upozornil portál TheConversation.

Zem sa pomaly pripravuje na blížiace solárne maximum, ktoré prinesie nepríjemné komplikácie nielen pre vesmírne technológie, ale tiež pozemnú elektroniku a v horšom prípade spôsobí rozsiahle výpadky. Niektoré následky zvýšenej solárnej aktivity je možné pozorovať už dnes, detaily o tomto pravidelnom jave však ostávajú záhadou.

NASA/Goddard Space Flight Center

Podľa najnovších údajov Slnko vykazuje rozsiahle variácie a aktivitu . Jasné výbuchy nazývané erupcie pravidelne spôsobujú obrovské výbuchy žiarenia. Vynárajú sa tmavšie, chladnejšie oblasti nazývané slnečné škvrny , pohybujú sa, menia tvar a miznú.

Slnko je aktívnejšie, ako by malo byť

V skutočnosti už od septembra 2020 je na Slnku neustále viac slnečných škvŕn, než sa predpokladalo. To môže znamenať, že sa pripravuje na nezvyčajne silný cyklus aktivity. Od začiatku sledovania aktivít nášho Slnka si vedci všímali opakujúce sa obdobia ticha a výraznej aktivity, teda solárne cykly, ktoré sa striedajú zhruba každých 11 rokov.

Graf porovnávajúci predpokladané množstvo slnečných škvŕn (červená) s reálnym množstvom, NOAA SWPC

Ako v rozhovore pre portál FonTech.sk objasnil riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, Peter Gömöry, slnečné škvrny možno považovať za akúsi hlavnú črtu používanú na opis slnečnej aktivity.

Slnečné škvrny sú oblasti so silným magnetickým poliami, a javy ako slnečné erupcie, či výrony koronálnej hmoty vznikajú magnetickou rekonexiou, ktorá spôsobí roztrhnutie magnetických vlákien. Tie sa následne vrátia do stavu s nižšou hodnotou energie a všetka prebytočná energia sa vyžiari.

Aktivita neustále narastá

Posledné solárne minimum sa odohralo v decembri 2019 a od tej doby aktivita Slnka a intenzita slnečných škvŕn pomaly ale isto naberá obrátky. Aktuálne sa nachádzame v 25. solárnom cykle a nezadržateľne sa blížime k solárnemu maximu, ktoré sa odhaduje na júl 2025.

Slnečný cyklus s číslom 24 bol pomerne kľudný, pričom počas jeho vrcholu bolo zaznamenaných iba 114 slnečných škvŕn. Podľa oficiálnych predpovedí aktuálny solárny cyklus nemal byť o nič divokejší, o čom svedčí aj fakt, že odhadovaný vrchol bol stanovený na 115 slnečných škvŕn.

Už teraz je však možné napočítať na Slnku niekoľko desiatok slnečných škvŕn, a to zostávajú stále 2 roky do maxima. Navyše, za posledných 18 mesiacov bol počet slnečných škvŕn neustále vyšší, ako ukazovali naše predpovede.

Čo pre nás predstavuje vyššia aktivita?

Keďže Slnko uvoľňuje obrovské množstvo energie ako erupcie a iné udalosti, ktoré vyvrhujú materiál do vesmíru, existuje šanca, že niektoré zasiahnu Zem. Našťastie má Zem svoj vlastný magnetický štít, ktorý nás môže chrániť.

ESA/NASA

Keď sa k nám častice a magnetické polia zo Slnka dostanú, najprv interagujú s magnetickým poľom Zeme, čo spôsobí, že sa otrasie a stlačí. Tiež núti slnečné častice pohybovať sa spôsobom, ktorý diktujú magnetické polia Zeme. To ich do určitej miery uväzní, čo im bráni zasiahnuť zemský povrch. Hoci nám tento magnetický „štít“ poskytuje určitý stupeň ochrany, slnečná aktivita nás stále ovplyvňuje.

Geomagnetické búrky vznikajú, keď narazí solárny vietor na magnetické pole Zeme. Väčšinou sa jedná o výron koronálnej hmoty, kedy Slnko vyvrhne množstvo plazmy spolu s magnetickým poľom do vesmíru.

Silnejšie geomagnetické búrky môžu spôsobiť oveľa vážnejšie výpadky a poškodenie elektroniky, moderná civilizácia však zatiaľ takúto katastrofu nezažila. Silná geomagnetická búrka nastala naposledy v roku 1859 a je známa ako Carringtonova udalosť. Polárna žiara sa vtedy objavila až nad Karibikom a búrka poškodila telegrafné siete.