Umelá krv koluje v žilách vôbec prvých ľudí v histórii, informuje Futurism. Do krvného obehu týchto pacientov vstrekol umelú krv tím britských vedcov a môže sa jednať o technológiu, ktorá kompletne zmení medicínu a uľahčí zachraňovanie životov na celom svete.

Čoskoro bez darcov

Jedná sa o úplne prvý klinický test tohto druhu a ako vysvetľuje v tlačovej správe Národný inštitút pre výskum zdravia a starostlivosti (NIHR), môže sa jednať o revolúciu nielen pre pacientov so vzácnymi krvnými skupinami, ale tiež pre množstvo ľudí s krvnými poruchami alebo inými ochoreniami, kvôli ktorým nie sú schopný klasickej transfúzie krvi.

V rámci experimentu dokážu vedci oddeliť kmeňové bunky od krvi, ktorú dostali od darcov a následne ich v laboratóriu použiť na produkciu ďalších červených krviniek. Kmeňové bunky sú odobraté pomocou magnetických guličiek a z približne pol milióna takýchto buniek vyrastie počas troch týždňov až 50 miliárd červených krviniek.

Ešte vždy pritom skúmajú, ako dlho sa vlastne umelo dopestované krvinky dokážu udržať pri živote, avšak ich transfúzia má byť lepšia, než pri použití klasickej krvi. Kým v nej sú totiž bunky s rôznym vekom, v umelej krvi sú všetky mladé.

allinonemovie/Pixabay

Umelo vytvorené krvinky sú navyše označené stopovým prvkom, ktorý vedcom umožňuje monitorovať ich činnosť v ľudskom tele. Nielen že môžu zásadne zjednodušiť logistiku a sprístupniť krv pacientom, ale v prípade, že vydržia tieto bunky dlhšie ako klasické, môžu vďaka nej niektorí pacienti potrebovať krvné transfúzie menej často.

Krv stále prekvapuje

Napriek storočiam výskumu ľudská krv neustále prekvapuje a podľa vedcov sa môže vytvárať úplne iným spôsobom, ako sme si doteraz mysleli. Pri študovaní laboratórnych myší prišiel tím vedcov na to, že krv je okrem iného produkovaná aj bunkami, ktoré sú známe ako embryonické multipotentné progenitory (eMPP).

Tie tvoria väčšinu krvi v štádiu plodu a postupom života ubúdajú až do obdobia mladej dospelosti, teda približne od 18 do 25 rokov. Vedci si pôvodne mysleli, že sa od seba tieto dva druhy buniek v skorom štádiu oddelia.

Len pre dobrovoľníkov

V laboratóriu vytvorené červené krvinky zatiaľ dostali dvaja ľudia, ktorí sú zdravými dobrovoľníkmi z NIHR. Ich telá boli podrobne monitorované a zatiaľ je všetko v poriadku, vedci chcú preto v testoch pokračovať a dodať umelú krv aspoň desiatim ďalším osobám, píše BBC.

Michal Jarmoluk/Pixabay

Tí majú dostať dve mini-transfúzie krvi s rozostupom aspoň štyroch mesiacov, pričom v jednom prípade pôjde o transfúziu normálnej krvi a v druhom zase o transfúziu umelej krvi. Cieľom je zistiť, či prežijú umelé bunky dlhšie a v prípade úspechu túto technológiu rozšíriť a sprístupniť.

Ako ale dodávajú experti, takáto produkcia buniek je zatiaľ komplikovaná a využitie nájde len vo výnimočných prípadoch a pri pacientoch, ktorí nemôžu tak ľahko prijať klasickú krv.

Pre použitie takejto metódy vo veľkom je navyše nutné vykonať ďalšie, oveľa väčšie testy a uistiť sa, že je takáto metóda naozaj bezpečná. Potenciál je však obrovský a v budúcnosti sa môže jednať o úplne bežnú procedúru.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú