Ľudská krv sa podľa vedcov môže vytvárať úplne iným spôsobom, ako sme si doteraz mysleli, informuje ScienceAlert.

Vďaka novým poznatkom teraz veda môže lepšie vysvetliť tvorbu krvi nielen v ľudskom tele, ale tiež v telách ďalších cicavcov.

Vekom ubúdajú

Pri študovaní laboratórnych myší prišiel tím vedcov na to, že krv je okrem iného produkovaná aj bunkami, ktoré sú známe ako embryonické multipotentné progenitory (eMPP). Tie tvoria väčšinu krvi v štádiu plodu a postupom života ubúdajú až do obdobia mladej dospelosti, teda približne od 18 do 25 rokov.

„V minulosti ľudia verili, že väčšina našej krvi pochádza z veľmi malého množstva buniek, ktoré sa nakoniec zmenia na krvné kmeňové bunky, známe tiež ako krvotvorné kmeňové bunky,“ vysvetľuje biológ Fernando Camargo z Harvardskej univerzity.

Zľava doprava: červená krvinka, krvná doštička, biela krvinka. Zdroj: Wikipedia

Vedci si pôvodne mysleli, že sa od seba tieto dva druhy buniek v skorom štádiu oddelia.

Pomocou novej stratégie genetického čiarového kódovania sledovali rozdeľovanie buniek a zistili, že oba druhy, krvotvorné kmeňové bunky a tiež eMPP, pochádzajú z toho istého lemovania tepien.

Chcú vyliečiť leukémiu

Keďže eMPP nám časom ubúdajú, môže tento objav stáť za vysvetlením zhoršujúcej sa imunity ľudského tela, keď starne.

Nové poznatky tím vedcov otestoval aj na transplantácii kostnej drene. Transplantované eMPP však, aspoň v telách myší, veľmi dlhú životnosť nemali, vysvetľuje tím vedcov v štúdii zverejnenej v žurnále Nature.

„Pokračujeme vo výskume s cieľom pochopiť následky mutácií, ktoré spôsobujú leukémiu, pozorovaním vplyvu ako na krvné kmeňové bunky, tak aj na eMPP v myšiach. Chceme vedieť, či sú leukémie vznikajúce z rôznych typov týchto buniek od seba rozdielne – lymfoidné alebo melyoidné,“ dodáva Camargo pre EurekAlert.

allinonemovie/Pixabay

Tím má aj dobré správy a tvrdí, že ak by sa im podarilo pridať k eMPP gény pre vyššiu trvácnosť, mohli by sa stať oveľa lepším zdrojom pre transplantácie kostnej drene.

Nielenže sú pri mladších darcoch oveľa bežnejšie, ale navyše produkujú lymfoidné bunky s potenciálom zabezpečiť lepšie zotavenie imunitného systému a menšie množstvo infekčných komplikácií.

Všetky tieto riešenia je ale možné aplikovať len v prípade, že objav potvrdia aj v ľudskom tele.

Momentálne prebieha výskum ľudských buniek a možností podpory starnúcich imunitných systémov na základe objavu nových zdrojov krvi. Vedci robia v oblasti ľudského tela neustále pokroky a implementujú aj množstvo moderných technológií, ako napríklad 3D tlač, vďaka ktorej dokážu vyrábať umelé srdcia.