V okolitom vesmíre čaká na zmapovanie neuveriteľných 450 miliónov galaxií, čo sa pripravuje vyriešiť NASA, píše Interesting Engineering. Za týmto účelom chce poslať v roku 2025 do vesmíru na palube rakety Falcon 9 jedinečný vesmírny teleskop SPHEREx, ktorý nielen že zmapuje tieto galaxie v infračervenom spektre, ale pomôže aj s objasňovaním pôvodu života a zmeria expanziu vesmíru, ktorá stále nie je úplne pochopená.

Musí byť agilný

Samotný teleskop je chránený tromi fotónovými štítmi, ktorých úlohou bude ochrana zariadenia pred svetlom a teplom zo Zeme a Slnka, ktoré môže narušiť pozorovania vzdialených objektov. Kvôli tomu je vybavený niekoľkovrstvovým štítom aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba, avšak v oveľa väčšej mierke.

Plánovaná životnosť misie sú dva roky, avšak aj v tomto prípade nie je vylúčené jej predĺženie za predpokladu, že teleskop zostane funkčný. Počas týchto dvoch rokov má SPHEREx stihnúť zmapovať kompletne celú oblohu, čím sa vedci dostanú k doteraz najväčšej databáze dát o objektoch, ako sú nielen galaxie, ale tiež konkrétne hviezdy či medzihviezdne mračná, vysvetľuje NASA.

NASA/JPL/AACS/Úprava redakcie

V týchto mračnách má SPHEREx zmerať množstvá vodného ľadu a pomôže vedcom zistiť, ako je táto kľúčová látka pre život distribuovaná v našej galaxii. Merať má aj takzvané kozmické infračervené pozadie, teda svetlo v infračervenom spektre, ktoré skrýva informácie o tom, ako a kedy vznikali galaxii a ako prebiehal ich nasledujúci vývoj.

Uzavreté v temnej hmote

Podľa aktuálnych teórií galaxie nemôžu udržiavať svoje tvary len pomocou vlastnej gravitácie. Vedci si kvôli tomu myslia, že sú galaxie obklopené mračnami temnej hmoty, ktoré pomáhajú udržiavať ich pohromade. Aj v tomto smere môže pomôcť SPHEREx, ktorí sa pozrie na tvary stoviek miliónov galaxií.

Gigantická mapa vesmíru

Celý teleskop bude udržiavaný pri teplote -210 °C, aby emitoval čo najmenšie množstvo infračerveného svetla, teda radiácie, ktorú produkujú všetky horúce objekty. Takáto nechcená radiácia by totiž mohla narušiť pozorovania, ktorých výsledkom sa má stať ohromná databáza dát o 450 miliónoch galaxií.

Na základe týchto dát je možné následne zostrojiť virtuálnu mapu vesmíru, primárne ich však vedci využijú v rôznych počítačových simuláciách a testoch, aby zistili, ako sa vesmír vyvíjal a prečo vyzerá tak, ako vyzerá.

Samotné fotónové štíty pôsobia pomerne masívne, avšak sú v skutočnosti zložené z hliníkového materiálu, ktorý je extrémne tenký a navrstvený do podoby, ktorá je nesmierne ľahká a zároveň pomerne pevná. Samotný teleskop sa následne skladá z troch zrkadiel a šiestich detektorov, pričom už má za sebou testovanie, ktoré simulovalo vibrácie rakety pri štarte.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú