Pred štyridsiatimi rokmi kozmická loď Voyager po prvýkrát priniesla snímky Európy – jedného zo 79 mesiacov Jupitera. Pre vedcov sa stal ihneď zaujímavým, nakoľko je možné, že obsahuje všetky potrebné zložky k tomu, aby na ňom mohol existovať život ako ho poznáme. Doterajšie sledovania ukazujú, že jeho povrch je tvorený z veľkej miery ľadom, pod ktorým by sa mala nachádzať voda v tekutom stave. Najnovší výskum však ukazuje, že voda je tu prítomná aj vo svojom treťom skupenstve – pary, informuje NASA.
Správa prišla z Goddardovho vesmírneho letového centra NASA, ktorá sa nachádza v americkom štáte Maryland. K nájdeniu vodnej pary využili spektrograf, ktorým sledovali infračervené svetlo. IR žiarenie sa prechodom rôznymi látkami mení (jeho frekvencia) a je pre každý predmet či molekulu typické. Vďaka tomu sa im podarilo zistiť, že v atmosfére mesiaca sa nachádza vodná para, ktorá by v priebehu niekoľkých minút dokázala naplniť olympijský plavecký bazén – píše Futurism.
IR žiarenie prechádzajúce molekulami vody Zdroj: NASA
Aj keď sa zdá, že ide o pomerne veľké množstvo vody, tak zreteľný signál sa podarilo zistiť len raz počas 17 pozorovaní v priebehu rokov 2016 – 2017. Prítomnosť vodnej pary sa potvrdila len na jednej strane mesiaca, a to tej, ktorá je otočená smerom k Jupiteru. Európa je totiž podobne ako náš Mesiac „uzamknutá“ smerom k obežnej dráhe a má svoju privrátenú a odvrátenú stranu.
Prvá misia už v roku 2023
Nakoľko je povrch Európy tvorený zväčša ľadom tak sa predpokladá, že vodná para vznikla z rôznych plytkých plôch, ktorá vznikli roztopením ľadu, prípadne z „gejzírov“, ktoré sa vytvárajú pod ľadovým povrchom. Ako bolo spomenuté, vedci majú hypotézu, podľa ktorej by mal mať mesiac Európa podzemný oceán, s dvojnásobným objemom vody, než aká je na Zemi. Otázne je, či to stačí k tomu, aby tam mohol existovať život. A ak áno, tak či sa nejaká jeho základná forma už stihla vyvinúť.
Aj preto chce NASA už v roku 2023 vyslať sondu. Tá bude obsahovať množstvo kamier, radarov a senzorov, ktoré budú skúmať povrch Európy, minimálne počas 45 preletov. Jej úlohou bude tiež potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu vodnej pary v atmosfére a rovnako tak aj údajného oceánu pod povrchom.