To, čo znie ako scenár zo sci-fi filmu, sa odohralo v laboratóriách Japonského inštitútu pre pokročilú vedu a technológiu (JAIST). Vedci sa rozhodli preskúmať mikrobióm obojživelníkov a plazov, konkrétne žiab, mlokov a jašteríc. Ich cieľom bolo nájsť prirodzene sa vyskytujúce baktérie, ktoré by dokázali bojovať proti rakovine.

Na tento účel izolovali celkovo 45 bakteriálnych kmeňov a následne ich podrobili prísnym testom. Z nich deväť vykázalo sľubný potenciál, no jeden kmeň absolútne dominoval.

Ako uviedla najnovšia štúdia publikované vo vedeckom časopise Gut Microbes, najsilnejšie protirakovinové účinky predviedla baktéria Ewingella americana. Túto unikátnu baktériu vedci získali priamo z čriev rosničky japonskej (Dryophytes japonicus).

Stopercentná úspešnosť a totálna likvidácia

Keď výskumníci podali jedinú vnútrožilovú dávku tejto baktérie myšiam s rakovinou hrubého čreva, nastal šok. Baktéria dokázala úplne eliminovať nádory, čím dosiahla neuveriteľnú 100-percentnú mieru kompletnej odpovede. Tento prístup po každej stránke prekonal aj bežné liečebné metódy vrátane imunoterapie a chemoterapie.

Tento objav predstavuje obrovský skok vpred v onkológii. Podobne, ako keď nedávno vedci odhalili achillovu pätu rakoviny a našli slabinu jej najagresívnejších druhov, aj táto bakteriálna terapia cielene zasahuje slabé miesta nepriateľa.

Smrtiaci dvojitý úder priamo v srdci nádoru

Ako vlastne táto žabia baktéria dokáže poraziť zákernú chorobu? Funguje to na princípe takzvaného dvojitého úderu. Prvým krokom je priamy útok. Keďže ide o fakultatívne anaeróbnu baktériu, dokáže prežiť v prostredí s kyslíkom aj bez neho. A práve vnútro nádorov je známe svojím extrémnym nedostatkom kyslíka. Baktéria sa v ňom cíti ako doma, v priebehu 24 hodín sa tam pomnožila až 3000-násobne a začala rakovinové bunky ničiť zvnútra.

Druhým krokom je masívna aktivácia imunitného systému. Prítomnosť baktérie v nádore funguje ako červené súkno pre obranu tela. Do nádoru okamžite pritiahla T-lymfocyty, B-lymfocyty a neutrofily. Tieto imunitné bunky následne začali vylučovať zápalové signálne molekuly, čím spustili totálnu ofenzívu, ktorú rakovina nemala šancu prežiť.

Midjourney/Freepik

Prečo si baktéria nevšíma zdravé orgány?

Najveľkorysejším prísľubom tejto metódy je bezpečnosť. Vedci zistili, že baktéria Ewingella americana sa hromadí takmer výlučne v nádoroch. Zdravé orgány ako pečeň, slezina, pľúca, obličky či srdce zostali úplne nedotknuté. Nádory majú totiž špecifické vlastnosti, ktoré baktériám uľahčujú prácu.

• Nedostatok kyslíka: Prostredie s nízkym obsahom kyslíka priamo podporuje rast anaeróbnych baktérií.
• Proteín CD47: Rakovinové bunky ho produkujú, aby sa maskovali pred imunitou. To však nevedomky vytvára bezpečné útočisko pre baktérie, ktoré tu môžu nerušene rásť.
• Deravé cievy: Cievy v nádoroch sú nestabilné a prepúšťajú baktérie z krvi priamo do rakovinového tkaniva.

Čo sa týka celkovej bezpečnosti, baktéria bola z krvného obehu myší rýchlo odplavená s polčasom rozpadu približne 1,2 hodiny a do 24 hodín po nej v krvi nezostalo ani stopy. Spôsobila len mierny, prechodný zápal, ktorý do 72 hodín úplne odznel, pričom počas 60 dní pozorovania sa neprejavila žiadna chronická toxicita.

Čo to znamená pre budúcnosť medicíny

Aj keď sú doterajšie výsledky mimoriadne povzbudivé, netreba zabúdať na to, že výskum bol zatiaľ realizovaný len na myšiach. Cesta k humánnym klinickým skúškam bude ešte dlhá a náročná. Vedci však plánujú túto metódu otestovať aj na iných typoch agresívnych nádorov, ako je rakovina prsníka, pankreasu či melanóm. Ukazuje sa, že príroda a biodiverzita v sebe ukrývajú zbrane, o ktorých sme doteraz nemali ani tušenia a ktoré môžu raz zachraňovať milióny ľudských životov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky