Zdá sa, že klimatická katastrofa už klope na dvere, a ak niečo neurobíme, nevyhneme sa výraznému stúpaniu teplôt.

Momentálne sa prostredníctvom Parížskej dohody snažíme, aby nárast globálnej teploty neprekročil hranicu +1,5 °C oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou, čím sa výrazne zníži dopad klimatických zmien.

Fosilné palivá musia zostať v zemi

Nová štúdia publikovaná v žurnále Nature však naznačuje, že ak drvivá väčšina dostupných fosílnych palív nezostane ukrytá hlboko v zemi, naše šance na udržanie teploty pod touto kritickou hodnotou budú naozaj iba minimálne. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Drpepperscott230/Pixabay

Ako píše IFLScience, presnejšie vedci uvádzajú, že ak chceme mať aspoň 50 % šancu na splnenie stanovených cieľov a predísť tak globálnemu otepľovaniu nepredstaviteľných rozmerov, musí pod zemou zostať až 90 %  zásob uhlia a 60 %  ropy a metánového plynu.

Samozrejme, ak chceme naše šance maximalizovať, bude potrebné ponechať v zemi ešte viac zásob fosílnych palív.

Najviac to postihne popredných vývozcov uhlia akými sú Indonézia či Austrália, ktoré musia ponechať v zemi aspoň 95 % svojich ložísk. Ešte horšie na tom sú však národy Blízkeho východu a Spojené štáty, ktoré musia 97 % svojho nerastného bohatstva nechať nedotknuté.

Čísla hovoria jasne

Zistenia sú v podstate dosť pochmúrnou aktualizáciou štúdie publikovanej v žurnále Nature v roku 2015.

V nej autori odhadovali, že pod zemou musí do roku 2050 zostať takmer tretina ropných rezerv, 50 % plynu a viac ako 80 % zásob uhlia, aby sme mali nádej udržať stúpanie teploty pod 2 °C. Pre zaujímavosť, oteplenie o 2 °C dokáže posunúť topenia ľadovcov na takú úroveň, že viac nebude možné ho zastaviť a vystavíme sa hrozbe stúpania hladiny morí a oceánov až o 13 metrov.

pixel2013/pixabay

Čo sa týka Európy, tá by si podľa novej štúdie mala v zemi nechať aspoň 72 % ropných rezerv, 43 % plynu a 90 % zásob uhlia. Vedci tiež podotýkajú, že ak nechceme prekročiť zvýšenie teplôt o 1,5 °C, mali by sme ťažbu fosílnych palív do roku 2050 každoročne znižovať minimálne o 3 %.

Nové výsledky tak prinášajú vrásky na tvár mnohým ľudom, pričom niektorí odborníci sa domnievajú, že na dosiahnutie Parížskych cieľov je už príliš neskoro. Predostretý model totiž nezahŕňa žiadne iné systémy, ktoré by mohli spustiť celý rad uhlíkových emisií.

Model sa spolieha na určitý objem zachytávania a odstraňovania uhlíka z atmosféry do roku 2050. Tieto technológie sú však len v plienkach.

Isté však je, že po roku 2050 by sme fosílne palivá mali využívať už len výhradne v leteckej doprave a petrochemickom priemysle, aspoň to tvrdí skupina vedcov z University College London.

NEPREHLIADNI Štúdia, ktorá naháňa strach. V roku 1987 sme zachránili svet a dostali poslednú šancu

V prípade, že neprejdeme na čistejšie zdroje energií, okrem katastrofických klimatických následkov by niektoré krajiny, vrátane Ruska a štátov Blízkeho východu, teda krajiny s najväčšími zásoby fosílnych palív na svete, utrpeli obrovské ekonomické škody.

Ak by totiž „bublina“ okolo fosílnych palív „praskla“ skôr, ako tieto krajiny prejdú na čistejšie formy energie, niektoré z nich by jednoznačne prišli o veľkú časť svojho živobytia, čo by malo fatálne následky v podobe bankrotu.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia