Európa prežila krízu vďaka „nebeskej rope“. Účet za plyn mohol byť vyšší o 10 miliárd

Keď sa na jar dramaticky vyostrila situácia na Blízkom východe a ceny zemného plynu začali prudko rásť, väčšina Európanov to pocítila na účtoch za energie. Existoval však faktor, ktorý náraz výrazne zmiernil viac, než si mnohí uvedomujú. Solárne elektrárne.

Podľa novej analýzy organizácie SolarPower Europe ušetrila európska sieť fotovoltických elektrární od začiatku eskalácie konfliktu viac ako 10 miliárd eur na dovoze plynu. Nejde pritom o víziu vzdialenej budúcnosti, ale o výsledok infraštruktúry, ktorá už dnes funguje na strechách domov, priemyselných halách a solárnych parkoch naprieč Európou.

Analýza ukazuje, že samotný marec priniesol úspory vo výške 3,76 miliardy eur, čo predstavuje viac ako 110 miliónov eur denne. Európske ceny plynu v tom období vyskočili nad hranicu 60 eur za megawatthodinu, na približne dvojnásobok priemeru z predchádzajúcich mesiacov. Dôvodom boli obmedzenia lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv a poškodenie infraštruktúry fosílnych palív.

Bez solárnych elektrární by európske krajiny museli spaľovať výrazne viac plynu, čím by sa závislosť od dovozu ešte viac prehĺbila.

Ušetrených 10 miliárd eur by teoreticky stačilo na výstavbu ďalších 8 GW solárnej kapacity v Európskej únii, čo zodpovedá približne 12 % všetkých nových solárnych inštalácií v Európe za celý rok 2025. Rovnaká suma by zároveň pokryla výstavbu viac než 44 GWh batériových úložísk, teda viac ako trojnásobok kapacity, ktorú EÚ nainštalovala v tomto segmente počas minulého roka.

Šéfka SolarPower Europe Walburga Hemetsberger prirovnala dosiahnuté úspory k ročným výdavkom Belgicka na obranu a zdôraznila, že ide len o ukážku potenciálu obnoviteľných zdrojov.

Zároveň pripomenula bolestivú skúsenosť z posledných rokov. Energetická kríza po ruskej invázii na Ukrajinu stála Európu podľa odhadov približne 1,7 bilióna eur, keď vlády museli masívne zasahovať, aby ochránili domácnosti a firmy pred rastúcimi cenami energií.

Solárna energia pritom v roku 2025 pokryla približne 12,5 % európskej spotreby elektriny. Oproti predchádzajúcemu roku ide o výrazný nárast z úrovne 10,3 % — a práve tento rastúci podiel sa dnes premieta do reálnych finančných úspor.

Gemini

Hormuz ukázal Európe jej achillovu pätu

Napätie na Blízkom východe a hrozby pre Hormuzský prieliv opäť ukázali, akú vysokú cenu Európa platí za závislosť od dovozu fosílnych palív. Cena ropy Brent od začiatku konfliktu vzrástla o viac než 50 %, zatiaľ čo európske ceny plynu približne o 70 %.

Každý podobný šok následne zasiahne európsku ekonomiku cez drahšiu elektrinu, vyššie výrobné náklady a rast inflácie.

Správa SolarPower Europe preto otvorene hovorí o „strategickej nevyhnutnosti“ zrýchliť budovanie domácich obnoviteľných zdrojov energie. Ak by ceny plynu zostali na zvýšených úrovniach, celkové úspory vďaka európskemu solárnemu sektoru by do konca roka 2026 mohli dosiahnuť až 67,5 miliardy eur. Do roku 2030 by podľa strednodobého scenára mohli kumulatívne úspory narásť až na 170 miliárd eur.

Na situáciu reaguje aj Európska Komisia prostredníctvom balíka opatrení AccelerateEU, ktorého cieľom je urýchliť nasadzovanie obnoviteľných zdrojov a posilniť energetickú bezpečnosť Únie.

Freepik

SolarPower Europe tento krok víta, no zároveň upozorňuje, že bez rýchlejšieho povoľovania projektov a hlbšej elektrifikácie dopravy či vykurovania sa potenciál obnoviteľných zdrojov nepodarí naplno využiť.

Čo to znamená pre Slovensko

Slovensko má v tomto kontexte špecifickú pozíciu. Vďaka vysokému podielu jadrovej energie je naša závislosť od plynu pri výrobe elektriny nižšia než v mnohých iných krajinách Európskej únie.

To však neznamená, že sa nás rast cien plynu netýka. Zemný plyn stále zohráva významnú úlohu vo vykurovaní domácností aj v priemysle, a preto sa globálne cenové šoky prenášajú aj do slovenskej ekonomiky.

Domácnosti na Slovensku môžu aktuálne získať dotáciu vo výške 500 eur za každý inštalovaný kilowatt výkonu solárneho systému, pričom maximálna výška podpory dosahuje 3 500 eur, v niektorých prípadoch aj viac.

Od roku 2025 môžu o podobnú podporu žiadať aj malé a stredné podniky v rámci programu Zelená podnikom, kde príspevky môžu dosiahnuť až 50 000 eur.

Kríza na Blízkom východe tak potvrdila jednu zásadnú vec: štáty, firmy aj domácnosti, ktoré investovali do vlastnej solárnej kapacity, sú dnes vo výrazne lepšej pozícii než tí, ktorí zostali úplne závislí od dovážaných fosílnych palív.

Každý nový kilowatt solárnej energie totiž znamená menej peňazí odtekajúcich za drahý dovoz plynu a ropy z geopoliticky nestabilných regiónov.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia