V správe sú použité materiály TASR.

Niektoré nedemokratické režimy potláčajúce ľudské práva a ohrozujúce globálnu stabilitu spája fakt, že majú skôr menej výkonnú ekonomiku. Západ tak na tieto krajiny môže uvaľovať sankcie, ktoré vyhrážky alebo útoky „odmenia“ priškrtením príjmov do štátne pokladnice.

Príkladom môže byť Irán, Rusko po útokoch na Ukrajine alebo Severná Kórea, ktorá sa vyhráža pravidelným testovaním rakiet schopných niesť jadrové hlavice.

Odkiaľ majú peniaze? Z kryptomien a hackov

Najnovšia správa OSN však uvádza, že Severná Kórea svoj program balistických rakiet financuje aj vďaka príjmom zo sveta kryptomien. Nejde o to, že by Kim Čong-un a jeho verní trafili ten správny moment a kryptomeny nakúpili s nižšou hodnotou, ako majú teraz. Takéto špekulácie sú skôr doménou lídrov v Salvádore, kde je najpopulárnejší bitcoin dokonca oficiálnym platidlom.

Komunistická časť Kórejského poloostrova má kryptomeny odvážnym HODL-erom po celom svete kradnúť vďaka svojim hackerom. Podľa vyšetrovateľov severokórejskí počítačoví experti od roku 2020 do polovice roka 2021 ukradli digitálne majetky za viac než 50 miliónov dolárov, píše TASR.

Freepik

Sankčný výbor OSN tvrdí, že takéto útoky sú „dôležitým zdrojom príjmov“ pre jadrový a raketový program Pchjongjangu. Terčom kybernetických útokov boli podľa tohto zdroja najmenej tri kryptomenové burzy v Severnej Amerike, Európe a Ázii.

Mohlo to byť aj výrazne viac

Štúdia bezpečnostnej firmy Chainalysis z januára tohto roka však uvádza, že kybernetické útoky mohli Severnej Kórei priniesť kryptomeny v hodnote až 400 miliónov dolárov. To je pre režim prakticky odrezaný od sveta, kde podľa posledných správ väčšina obyvateľstva bojuje s nedostatkom základných potravín či dokonca hladomorom, možno aj jedna z najväčších položiek v rozpočte.

V správe OSN sa tiež uvádza, že humanitárna situácia v Severnej Kórei sa naďalej zhoršuje, pravdepodobne v dôsledku uzavretia hraníc počas pandémie koronavírusu. Vzhľadom na nedostatok informácií z izolovanej komunistickej krajiny je však ťažké určiť, koľko problémov spôsobujú medzinárodné sankcie.

Sama OSN ešte v roku 2019 informovala o dvoch miliardách zo sofistikovaných kybernetických útokov, ktoré mohli ísť na programy zbraní hromadného ničenia, ale aj iné výdavky.

TASR / AP

Sankcie sú tu už pár rokov

Severná Kórea (KĽDR) má rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN zakázané uskutočňovať jadrové skúšky a odpaľovať balistické strely. Podľa správy OSN však napriek prísnym sankciám krajina pokračuje vo vývoji nukleárnej a raketovej infraštruktúry. Naďalej sa tiež snaží v zahraničí získavať materiál, technológie a knowhow pre takéto programy, a to kybernetickými prostriedkami a spoločným vedeckým výskumom.

Výbor monitorujúci sankcie voči KĽDR uviedol, že krajina „zreteľne zrýchlila“ svoje raketové skúšky. USA v piatok oznámili, že Pchjongjang len v januári vykonal deväť takýchto testov, pripomína BBC.