Kvantové myslenie môže ovládať naše životy. Na zvláštnej časti fyziky sme postavili celú civilizáciu

Keď počuješ pojem „kvantová mechanika“, pravdepodobne sa ti v hlave vybaví obraz Alberta Einsteina, zložité rovnice na tabuli alebo možno Schrödingerova mačka, ktorá je podľa populárneho myšlienkového experimentu živá aj mŕtva zároveň. Pre väčšinu ľudí je to oblasť odsunutá do kategórie teoretickej vedy, ktorá je príliš abstraktná a vzdialená na to, aby mala vplyv na bežný deň. Opak je však pravdou.

Ak práve čítaš tieto riadky na displeji smartfónu, notebooku alebo tablete, držíš v ruke triumf kvantovej mechaniky. Keby sa elementárne častice správali tak, ako nám diktuje „sedliacky rozum“ a klasická fyzika, tvoj procesor by nefungoval, internet by neexistoval a GPS by ťa nedokázalo nájsť na mape. Moderná elektronika totiž stojí a padá na javoch, ktoré sa zdajú byť v rozpore s logikou, teda na schopnosti častíc prechádzať cez neprekonateľné bariéry alebo existovať v stavoch, ktoré si náš mozog len ťažko dokáže predstaviť.

​V tomto článku sa však nebudeme venovať len chladnej elektronike a kremíkovým čipom v tvojom vrecku. Pozrieme sa na fascinujúce a často kontroverzné hypotézy o tom, či kvantové javy nehrajú kľúčovú rolu priamo v našom mozgu. Je možné, že ľudské vedomie, intuícia a samotné myslenie sú výsledkom procesov, ktoré klasická biológia nedokáže úplne vysvetliť? Priprav sa na hlbší ponor, kde zistíš, že tým najkomplexnejším kvantovým počítačom na svete možno nie je stroj v laboratóriu Google, ale to, čo nosíš na krku.

Základy kozmu diktujú náš každodenný život

O základoch kvantovej mechaniky si už pravdepodobne počul. Je to tá „divná“ časť fyziky, ktorú populárna kultúra rada vykráda pre zápletky sci-fi filmov. Ak čítaš FonTech, pravdepodobne vieš, že v mikrosvete neplatia rovnaké pravidlá ako na diaľnici D1. Nebudeme tu teda strácať čas vysvetľovaním, že atómy sú malé. Poďme sa radšej pozrieť priamo na tri kľúčové princípy, ktoré sú absolútne nevyhnutné pre pochopenie toho, ako kvantové javy ovplyvňujú elektroniku a, ako si ukážeme neskôr, možno aj tvoje vlastné vedomie.

1. Časticovo-vlnová dualita: Realita je len pravdepodobnosť – Toto je koncept, s ktorým sa už asi stretol každý fanúšik vedy. V klasickom svete je objekt buď častica (má presné miesto), alebo vlna (šíri sa priestorom). V kvantovom svete sú elektróny či fotóny oboje súčasne.

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda