Sociálna sieť Facebook sa od svojho vzniku v roku 2004 vypracovala na svetový monopol, ktorý momentálne nemá konkurenciu. Prednedávnom však sám ukázal, aký je „krehký“ a že stačí aj nešťastná zhoda, aby celý svet prišiel o najpopulárnejšiu komunikačnú platformu, ktorá zažila druhý najhorší výpadok v histórii. V tom momente tak žili miliardy ľudí život ako predtým, keď Facebook neexistoval. Čo by sa však dialo, ak by skutočne nikdy nevznikol?

Facebook odstavil svet od najpopulárnejších sociálnych sietí

Najväčšiu sociálnu sieť a jej pridružené platformy mesačne používajú podľa štatistík vyše 3 miliardy registrovaných ľudí, ktorí prostredníctvom Instagramu, Messengera či WhatsApp komunikujú so svojimi priateľmi alebo riadia a propagujú svoj biznis či produkty. Od Facebooku sú priamo závislé aj mnohé marketingové spoločnosti a inzerenti, pre ktorých sa stal hlavným kanálom na propagáciu služieb a produktov.

A hoci sa zhruba 7-hodinový výpadok nemusí spočiatku javiť ako veľká „katastrofa“, pre Facebook to podľa dostupných informácií znamenalo v priebehu týchto hodín stratu zhruba až 100 miliónov dolárov, pričom sám Zuckerberg, zakladateľ platformy, stratil za ten čas zo svojho celkového majetku až 6 miliárd dolárov.

Výpadok však vo veľkom zasiahol aj samotných content creatorov a malé biznisy, ktoré prišli o niekoľko stoviek až tisícky dolárov. Situácia bola napravená približne o polnoci nášho času, no o pár dní nasledoval ďalší výpadok, tentokrát výrazne menší. Facebook tak opäť ukázal, ako je na ňom celý moderný svet závislý.

Ako by bez neho vyzerala online komunikácia a reklama na internete?

Vo chvíľach bez tejto sociálnej siete a dcérskych platforiem si miliardy ľudí po svete museli nájsť iné aktivity, ktorými „zabili“ čas. Zmenilo by sa niečo, ak by Facebook neexistoval? Takáto úvaha je rozhodne zaujímavým námetom na fiktívny príbeh o vývoji komunikácie a sociálnych sietí bez Facebooku, ktorý sme sa pokúsili načrtnúť aj s pomocou vyjadrení od slovenských odborníkov na sociálne siete a marketing.

Freepik (Úprava redakcie)

Ako však dobre vieme, online komunikácia tu bola už od skorých začiatkov internetu a absencia Facebooku by na tento aspekt moderného života ľudí zrejme príliš veľký dopad nemala. Zmenilo by sa ale zastúpenie iných sociálnych sietí a platforiem, ktoré by tak či onak dokázali ponúknuť podobné možnosti a služby, ako dnes Facebook. A opäť by vznikol jeden monopol.

„Ak by neexistoval Facebook, prerazila by iná platforma, ktorá by bola primárne založená na prepájaní ľudí, komunikácii medzi nimi a vzájomnom zdieľaní. Užívatelia by boli roztrieštení medzi viaceré služby (podľa záujmov, prípadne lokality či iných preferencií), no jedna by rapídne narástla a dominovala trhu.

Najmä preto, že ľudia chcú byť tam, kde sú ich priatelia a tak by jedna pomaly získavala na popularite, ľudia by sa na ňu prelievali, až by nakoniec zabrala najväčšiu časť online priestoru,“ vyjadrila sa pre FonTech.sk Veronika Bošková, marketingová odborníčka so špecializáciou na branding, online marketing a sociálne siete.

Freepik (úprava redakcie)

Aktuálne však Facebooku žiadna iná platforma konkurovať nemôže.

„Každopádne, síce výpadok Facebooku priniesol až 70 miliónov používateľov Telegramu, žiadna iná tak komplexná a obrovská platforma zatiaľ neexistuje a myslím si, že ani dlho nebude,“ podotkol vo vyjadrení pre FonTech.sk Tony Dúbravec, online marketér so zameraním na sociálne siete.

Predstava, že by sme sa v minulosti zobudili do nového rána a alternatívne sociálne siete by neboli zapratané reklamou, je ďaleko od pravdy. Reklama tu bola aj bude. A nezmenila by to ani absencia Facebooku. Zmenil by sa však spôsob, akým by sme sa s ňou stretávali.

„Výhodou Facebooku je, že sa tam dá inzerovať v nespočetne veľa formátoch a s rôznymi cieľmi. Určite sa však dá predpokladať, že väčšina inzerentov by prešla (alebo alokovala vystávajúci budget) na Google, prípadne do sietí, ktoré sa venujú distribúcii obsahu, ako je Strossle,“ dodal pre FonTech.sk Tony Dúbravec.

Podľa jeho slov by sa veľa reklamy rozdelilo aj na webové stránky. Tie majú vhodnú cieľovú skupinu čitateľov, čo by mohli využiť zadávatelia reklamy, ak by nemali po ruke aj Facebook. Ešte väčší dôraz by ale mnohé firmy kládli na reklamu propagovanú influencermi. Podobný názor vo vyjadrení pre našu redakciu priniesla aj marketingová odborníčka Veronika Bošková.

„Pozornosť by sa presunula na ľudí tvoriacich hodnotný obsah – do ich blogov či iných contentových platforiem. Budovali by svoje osobné značky a návštevníkov ťahali na svoje webové stránky.

Inzerenti by tak na propagáciu svojich produktov či služieb využívali vo väčšej miere displayové/bannerové formáty a platené spolupráce s content creatormi. Tiež si myslím, žeby narástol pomer natívnych aj reklamných PR článkov v online médiách a na tematických portáloch. “ podotkla vo vyjadrení pre FonTech.sk Bošková.

Ako by sa šírili také hoaxy a dezinformácie?

Facebook je dnes vnímaný ako ideálna „živná pôda“ aj pre bleskovo rýchle zdieľanie nepravdivých správ, ktorých zastúpenie na tejto, ale aj ďalších platformách v uplynulých rokoch rapídne rástlo. Stretávame sa s tým dodnes.

„Toto je pomerne háklivá téma, ktorá ma niekoľko rovín. Na jednu stranu si myslím, že Facebook je pre šíriteľov hoaxov a dezinformácií výborným prostriedkom ako s menšou námahou zasiahnuť a ovplyvniť obrovské publikum,“ pokračuje vo vyjadrení pre našu redakciu Veronika Bošková a jedným dychom dodáva: „Na druhú stranu treba však dodať, že tak ako rýchlo niekto dokáže podľahnúť a zdieľať nepravdivé informácie (často nevedomky), rovnako rýchlo sa vie dostať aj k argumentom, ktoré dané hoaxy spoľahlivo vyvracajú“.

A hoci sa Facebook snaží zamedziť šíreniu takýchto informácií, nie všetko, čo platforma vyprodukuje vo svojich vyjadreniach, musí byť úplnou pravdou. Príkladom je aktuálna kauza, ktorú spustila whistleblowerka z USA – bývala vrcholová manažérka Facebooku.

Freepik/60 Minutes - CBS News

Tá prednedávnom verejne obvinila Facebook z toho, že uprednostňuje zárobky pred dobrom jej používateľov a vedome zneužíva kontroverziu, dezinformácie a násilné prejavy. Detailne sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku. Ako by teda ovplyvnila absencia Facebooku a jeho dcérskych sociálnych sietí šírenie hoaxov a dezinformácií?

„Úprimne, podľa mňa nijak okrem krátkodobého rozruchu. Na popularite to Facebooku neubralo, hoaxy a dezinformácie sú všade na internete, aj na konkurenčných sieťach, boli tu aj pred Facebookom.

Bohužiaľ, Facebook svojou veľkosťou ponúka veľmi vďačný priestor na ich šírenie. Vidíme však obrovskú snahu bojovať proti týmto neduhom spoločnosti a ľudskej povahy, takže nám ostáva iba držať palce,“ ukončil svoje vyjadrenie pre FonTech.sk Tony Dúbravec.

Zrejme by neboli hoaxy a dezinformácie nejak zvlášť rozdielne, zmenili by sa ale komunikačné kanály, ktorými by sa tieto správy šírili. Bez Facebooku by sa preniesli na alternatívne sociálne siete rovnako, ako je tomu dnes.

Facebook by nám nechýbal. Prišla by náhrada

Keďže je človek spoločenským tvorom, komunikácia s ostatnými je preňho každodennou nevyhnutnosťou. V dnešnej dobe máme s modernými technológiami prístup k „tonám“ najrôznejších komunikačných aplikácií a služieb, ktoré nám uľahčujú spájanie s ľuďmi aj z opačného konca sveta. Práve Facebook je ale tou najväčšou.

Ani jeho absencia by v prípade, ak by Zuckerberg na Harvarde nenaprogramoval prvú „primitívnu“ verziu siete, nezmenila online svet v oblasti komunikácie, reklamy a šírenia dezinformácií zásadným spôsobom. Všetko je to ale o ľuďoch a je len na nich, ako sa rozhodnú sociálne siete, vrátane Facebooku, využívať.