Šikovným astronómom z Harvardského & Smithsonianského centra pre Astrofyziku sa podarilo úspešne zmapovať gigantickú bublinu, v ktorej sa naša Slnečná sústava nachádza. Vďaka tomu sa im podarilo zistiť, akým spôsobom a približne kedy vznikla, o téme informuje Sciencealert.

Opäť ďakujeme supernovám

Po podrobnom zmapovaní oblasti pomocou dát z vesmírneho observatória Gaia dospeli vedci k záveru, že bublinu vytvorili výbuchy niekoľkých hviezd pred miliónmi rokov. Na dĺžku meria asi 1 000 svetelných rokov a jej obsah plynu je oveľa redší a horúcejší, než plyny a prach v jej okolí.

Toto zistenie pritom potvrdzuje predchádzajúce teórie a modely, avšak s jedným vážnym „detailom“. Bublina sa naďalej zväčšuje a na jaj hraniciach sa nachádza región, v ktorom sa rodí oveľa viac hviezd, než zvyčajne, vysvetľujú vedci v novej štúdii.

Dominion Radio Astrophysical Observatory/Villa Elisa telescope/ESA/Planck Collaboration/Stellarium/J. West

Tím astronómov mal však plné ruky práce s riešením tejto nemalej záhady. Nielenže je extrémne náročné určovať vzdialenosti v priestore, v ktorom sa nachádzate, kým zo všetkých strán svietia jasné hviezdy, ale tím sa musel popasovať aj s dátami, ktoré celkovo zahŕňali takmer dve miliardy zdrojov, píše ESA.

Nazreli do minulosti

Po podrobnom preskúmaní ohromného množstva dát tím zistil, že sa všetky nové hviezdy tvoria na povrchu spomínanej bubliny. Dôvodom je, že výbuchy hviezd vytlačili plyny a prach z nášho priestoru a na hraniciach bubliny je najhustejší.

Z toho dôvodu sa z neho formujú nové hviezdne systémy s planétami. V tejto oblasti sa totiž tvoria husté mračná molekulárneho plynu, ktoré nakoniec pod vplyvom vlastnej gravitácie skolabujú a vytvoria mladé hviezdy. Výskumníci si myslia, že naša galaxia je takýchto bublín plná.

ESA

Astronómovia následne vyhotovili simuláciu, pomocou ktorej nazreli do minulosti tejto galaktickej oblasti.

Zistili tak, že história bubliny sa začala písať pred 14,4 miliónmi rokov – najprv krátkym obdobím zrodu mnohých hviezd a následnými výbuchmi tých, ktoré žili len veľmi krátko.

Supernovám vďačíme aj za Zem

„Vypočítali sme, že explodovalo asi 15 hviezd počas miliónov rokov, aby sa bublina dostala do stavu, v akom sa nachádza dnes,“ vysvetľuje astronómka Catherine Zucker. Že sa naša Slnečná sústava nachádza uprostred tejto bubliny je podľa nich číra náhoda. Bublina rastie aj naďalej a jej hranica sa posúva rýchlosťou asi 6,7 km/s, píše Eurekalert.

„Keď explodovala prvá supernova, Slnečná sústava sa nachádzala ďaleko od tohto diania. Avšak pred asi 5,5 miliónmi rokov sa naše Slnko počas cesty Mliečnou cestou dostalo priamo do bubliny a teraz sa nachádza, náhodou, v jej strede,“ dodáva João Alves, astronóm a fyzik z Viedenskej univerzity.

honoverclock/freepik

Supernovám do značnej miery vďačíme dokonca aj za život na Zemi v takej forme, v akej ho dnes poznáme. Ako totiž preukázali sedimenty, priamo ovplyvňovali klímu na Zemi a tak aj evolúciu živočíchov či rastlín.

Čítajte viac z kategórie: Novinky