Samostatný vedec z Technickej univerzity Dánska prináša nové dôkazy, podľa ktorých zásadne ovplyvnili život na Zemi supernovy, vybuchujúce hviezdy. K tomuto procesu podľa objavených informácií dochádza už niekoľko miliárd rokov a bez neho nemusel život vôbec vzniknúť, informuje Phys.org.

Ako vôbec na Zem vplývali?

Podľa najnovšej štúdie, ktorú zverejnil vedec Henrik Svensmark, je z organickej hmoty v sedimentoch zrejmé, že má jej frakcia priamu koreláciu so zmenou frekvencie supernov. Dodáva pritom, že táto korelácia je očividná už posledných 3,5 miliardy rokov a v oveľa lepšom detaile posledných 500 miliónov rokov.

Táto korelácia naznačuje, že vybuchujúce hviezdy už miliardy rokov ovplyvňujú zemskú klímu, a tak aj život, ktorý sa na tejto planéte nachádza. Vysoké množstvo supernov totiž, podľa získaných dôkazov, spôsobuje studenšiu klímu s veľkými teplotnými rozdielmi medzi rovníkom a pólmi.

Pixabay

Aj keď to znie neuveriteľne, umierajúce hviezdy tak z diaľky spôsobujú napríklad aj veľmi silný vietor a zmeny v miešaní oceánov. K tomuto záveru dospel Svensmark po výskume živín v oceánskom sedimente, pričom zmeny v množstve súhlasili práve so spomínanými zmenami s množstvom supernov.

Zem je veľmi citlivá

Výskum pritom potvrdzuje nielen neuveriteľnú silu, ktorú hviezdy umierajúce v podobe supernovy majú, ale tiež citlivosť Zeme ako systému, ktorý je síce zdanlivo uzavretý, no priamo naň vplývajú hviezdy vzdialené niekoľko svetelných rokov.

„Keď ťažké hviezdy vybuchnú, vytvoria kozmické lúče elementárnych častíc s extrémnou energiou. Tie následne putujú aj našou Slnečnou sústavou, pričom niektoré zasiahnu Zem a začnú ionizovať jej atmosféru,“ vysvetľuje Svensmark.

Betelgeuse sa blíži ku koncu svojho života, ktorý sa skončí výbuchom v supernove. Takto vyzerá umelecká predstava tohto výbuchu. Screenshot/YouTube

Svensmark pritom spolu so svojim tímom už v minulosti prišiel na to, že ióny podporujú formáciu aerosólov a teda ovplyvňujú oblačnosť.

Štúdiu následne publikovali v žurnále Nature a aj v tomto prípade podotýkali, že množstvo iónov môžu ovplyvňovať práve supernovy.

Bez nich by to ani nešlo

Vybuchujúcim hviezdam pritom vďačíme za oveľa viac, než len ovplyvňovanie klimatických podmienok na našej planéte. Podľa G. Jeffrey Taylora z Havajského inštitútu geofyziky a planetológie môže výbuch neďalekej supernovy nielen za chemické zloženie Slnečnej sústavy, ale potenciálne aj za spustenie jej samotnej formácie.

Sú to práve tieto kozmické explózie, ktorým vďačíme za ťažké prvky, bez ktorých by život na Zemi nebol možný. Ako totiž vysvetľuje The Atlantic, z týchto desivých procesov vznikajú ťažké prvky, ktoré sú kľúčové ako pre život, tak aj pre náš priemysel.

Jedná sa napríklad o zlato, aj keď si v tomto prípade vedci nie sú úplne istý, či pochádza zo supernov alebo z kolízií neutrónových hviezd.

Ilustrácia znázorňujúca nový typ supernovy. Chuck Carter

Neďaleko nás sa navyše chystá na svoje veľké finále ďalšia hviezda, známa ako Betelgeuse. Veľkosťou viac ako 700-násobne prekonáva naše Slnko a nachádza sa vo vzdialenosti len asi 600 svetelných rokov, pričom pred niekoľkými mesiacmi si vedci mysleli, že sa chystá explodovať. Pokles jej jasu však nakoniec spôsobilo čosi úplne iné.