Vesmír nie je statické a pokojné miesto, ale skôr chaotické laboratórium, ktoré neustále fackuje naše predstavy o fyzikálnych zákonoch. Keď v roku 1995 astronómovia objavili prvú exoplanétu obiehajúcu okolo hviezdy podobnej nášmu Slnku s názvom 51 Pegasi b, zostali v šoku. Dovtedy sme si mysleli, že každý hviezdny systém musí vyzerať ako ten náš – kamenné planéty blízko hviezdy, plynní obri ďaleko na okraji. Objav takzvaných „horúcich Jupiterov“ však všetko zmenil.

Tieto gigantické plynné svety obiehajú v extrémnej blízkosti svojich hviezd, kvôli čomu majú nesmierne nafúknutú atmosféru a často majú viazanú rotáciu. To znamená, že jedna strana je neustále rozpálená a druhá ponorená do večnej tmy. No existuje jeden exoplanetárny vyvrheľ, ktorý zašiel ešte oveľa ďalej a vedcom kompletne zamotal hlavy.

Reč je o planéte CoRoT-2b. Z analýzy dát získaných pozemnými teleskopmi vyplynulo, že tento gigant sa správa úplne inak než ostatné doposiaľ preskúmané svety. Horúca planéta, ktorá je približne 3,5-krát masívnejšia ako náš Jupiter, obehne svoju materskú hviezdu za neuveriteľných 1,7 dňa. To najbláznivejšie však spočíva v jeho rotácii: planéta sa točí opačným smerom, než v akom obieha okolo svojej hviezdy.

Svet, kde deň trvá dvakrát dlhšie ako rok

Tento bizarný objav vrhá nové svetlo na to, ako málo v skutočnosti vieme o atmosférických prúdoch a rotácii exoplanét. Zatiaľ čo v našej slnečnej sústave nachádzame stabilné telesá alebo sa občas stretneme s anomáliami ako čudný vesmírny „arašid“, ktorý tancuje divoký valčík, CoRoT-2b predstavuje úplne inú ligu kozmického chaosu. Výpočty medzinárodného tímu vedcov ukázali, že rotácia planéty je taká pomalá, že jeden jej deň trvá presne dvakrát dlhšie než celý jej rok.

Na odhalenie tejto záhady výskumníci použili citlivé prístroje z Európskeho južného observatória, konkrétne ich vlajkovú loď – Very Large Telescope (VLT) v Čile. Zamerali sa na sledovanie planéty tesne predtým a potom, ako zmizla za svojou materskou hviezdou. Tieto fázy pred a po zákryte (eclipse) umožnili vedcom zmerať tepelné vyžarovanie atmosféry a presne určiť smer a rýchlosť jej rotácie.

„Teraz jasne vidíme, že univerzálny model nefunguje, a to ani pri planétach, ktoré študujeme už veľmi dlho,“ uviedla hlavná autorka štúdie Dr. Aurora Kesseli z inštitútu IPAC na prestížnej univerzite Caltech. Každý nový pohľad na takýchto kozmických exotov pomáha astronómom spresňovať modely, ktoré potom aplikujú na pochopenie všetkých typov planét vo vesmíre.

Tajomstvo horúceho bodu na nesprávnom mieste

Už staršia štúdia z roku 2018 publikovaná v časopise Nature Astronomy naznačovala, že s CoRoT-2b niečo nie je v poriadku. Väčšina horúcich Jupiterov má totiž svoj takzvaný „hot spot“ (najhorúcejšie miesto na planéte) posunutý v smere vetrov na východ. Táto planéta ho však mala na opačnej, západnej strane. Nové merania z VLT potvrdili jednu z vtedajších hypotéz: planéta rotuje retrográdne – teda pospiatky.

Tento objav opäť oživuje otázku, ako vlastne horúce Jupitery vznikajú. Súčasná vedecká teória hovorí, že tieto giganty sa nemohli sformovať tak blízko svojich materských hviezd, pretože tam na to nebol dostatok materiálu. Museli teda vzniknúť vo vonkajších, chladnejších oblastiach svojich systémov a postupne migrovať smerom dovnútra, kým bol systém ešte mladý a plný prachu a plynu.

Náš postreh: Prečo rovnaký osud nestretol náš Jupiter?

Keď sa pozrieme na našu vlastnú slnečnú sústavu, natíska sa logická otázka. Prečo sa náš Jupiter nerozhodol vydať na podobnú samovražednú misiu smerom k Slnku a nezničil pri tom Zem? Odpoveď je prekvapivo jednoduchá a vďačíme za ňu Saturnu. Gravitačné preťahovanie medzi týmito dvoma obrami fungovalo ako dokonalá brzda, ktorá ich oboch uzamkla na stabilných a bezpečných dráhach, kde sa nachádzajú dodnes.

Objav retrográdnej rotácie CoRoT-2b nám pripomína, že vesmír je plný prekvapení a naše doterajšie učebnicové pravidlá platia len dovtedy, kým nenarazíme na ďalšieho vesmírneho rebela. Výskum vzdialených svetov je ešte len na začiatku a s každým novým prístrojom sa pripravme na to, že naše teórie budeme musieť prepisovať znova a znova.

Čítajte viac z kategórie: Novinky