Svetové oceány sú pozoruhodne odolné a hoci sú znečistené, s prijatím série opatrení by sa mohli úplne uzdraviť do roku 2050. Tvrdí to medzinárodný tím vedcov, ktorý však varuje, že priestor na podniknutie ochranných krokov je veľmi obmedzený. Najväčšími prekážkami obnovy oceánov sú podľa nich klimatické zmeny a výzvy spojené so zväčšovaním súčasného úsilia o záchranu, píše spravodajský portál BBC.

V štúdii, ktorá vyšla v odbornom časopise Nature, vedci poukazujú na viaceré problémy, ale aj odolnosť morí a oceánov. Od zákazu komerčného lovu veľrýb sa napríklad vzchopila populácia vráskavcov dlhoplutvých (Megaptera novaeangliae). Podiel morských druhov, ktoré Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) označila ako ohrozené globálnym vyhynutím, zase klesol z 18% v roku 2000 na 11,4% v roku 2019.

„Naša štúdia dokumentuje obnovu morských populácií, biotopov a ekosystémov po minulých ochranných opatreniach. Poskytuje konkrétne, na dôkazoch založené odporúčania na globálne nastavenie overených riešení. Vieme, čo musíme urobiť, aby sme obnovili morský život, a máme dôkazy, že tento cieľ sa dá dosiahnuť v priebehu troch desaťročí.

Zobraziť celú galériu (1)

Pixabay

Vyžaduje si to urýchlenie nášho úsilia a jeho rozšírenie do oblastí, kde je v súčasnosti mierne,“ vysvetlil vedúci autor štúdie, profesor oceánológie na Vedeckotechnickej univerzite kráľa Abdulláha v saudskoarabskom Thuwale, Carlos Duarte.

Vedecký tím určil deväť zložiek, ktoré sú kľúčové pre obnovu oceánov – slaniská, mangrovníky, morská tráva, koralové útesy, kelpy, ustricové útesy, rybárske oblasti, megafauna a hlboký oceán. Výskumníci odporúčajú škálu opatrení, ktoré zahŕňajú ochranu druhov, uvedomelý zber a obnovu biotopov.

„V súčasnosti máme zručnosti a odborné znalosti, aby sme dokázali obnoviť životne dôležité morské biotopy, ako sú napríklad ustricové útesy, mangrovové močiare a slaniská, ktoré udržiavajú moria čisté, naše pobrežia chránené a poskytujú potravu a podporu celým ekosystémom,“ vyjadril sa spoluautor štúdie Callum Roberts z britskej University of York.

Ako dodal, „veda nám dáva dôvod, aby sme boli optimistickí o budúcnosti oceánov, ale v súčasnosti v Spojenom kráľovstve ani celosvetovo nerobíme dostatok“.

Zobraziť celú galériu (1)

NASA/Flickr

Na obnovu oceánov však budú mať veľký vplyv zmeny klímy, v dôsledku ktorých sa zvyšuje úroveň morí a prekysľuje sa voda. Globálne otepľovanie napríklad značne skomplikuje obnovu tropických útesov, varujú vedci. Okrem boja s klimatickými zmenami je podľa Duarteho dôležité aj zakročiť voči zvyšovaniu tlaku na zásoby rýb a znečisťovaniu.

Výrazný faktor sú aj peniaze. Podľa štúdie by obnova oceánov do roku 2050 mohla stáť 10 až 20 miliárd dolárov (v prepočte zhruba 9 až 18 miliárd eur). Každý investovaný dolár by však podľa odborníkov mohol v konečnom dôsledku vyniesť 10 dolárov (približne deväť eur).