Aktualizované 26.11.2025:

Technológia hyperloopu, ktorú kedysi odštartoval Elon Musk iba ako víziu na papieri, prešla v posledných mesiacoch v Európe najväčším posunom za celú svoju existenciu. Kým americké projekty sa prakticky zrútili, Európska únia sa stala hlavným globálnym ťahúňom tejto futuristickej dopravy. V Holandsku bolo v apríli 2024 oficiálne otvorené Európske hyperloop centrum, najpokročilejší testovací komplex svojho druhu na svete. Obsahuje 420-metrovú vákuovú trať v tvare Y, ktorá umožňuje testovať najkritickejší prvok celej technológie – zmenu jazdného pruhu vo vákuu, čo je doteraz považované za jednu z technologických hraníc nevyhnutných pre reálnu prevádzku.

Vývoj v Európe sa výrazne zrýchlil po tom, čo Európska komisia zaradila hyperloop medzi strategické projekty pre dekarbonizáciu dopravy, pričom podľa novej analýzy DG MOVE môže kontinent do roku 2050 vybudovať až 10 000 km tratí. Aj keď ide o ambiciózny cieľ, ktorý sa bude ešte upravovať, podpora zo strany EÚ je dnes najväčšia v histórii. Kľúčovými hráčmi sú dve spoločnosti: Hardt Hyperloop z Holandska, ktorá už v roku 2025 začína prvé testy výhybiek vo vákuu, a Zeleros Hyperloop zo Španielska, ktorá predstavila nový prototyp kapsuly navrhnutý na testovanie dopadu rýchlostí na ľudské telo.

Od leta do jesene 2024 prebehlo niekoľko zásadných míľnikov. Siemens Mobility oznámil spoluprácu s Hardtom na vývoji elektronických riadiacich systémov pre hyperloopové výhybky, čo je prvý krok k certifikácii bezpečnosti. EÚ zároveň predstavila prvú verziu dokumentu European Hyperloop Standardization Roadmap, ktorý má definovať technické normy pre podtlakové trate, bezpečnostné protokoly, evakuáciu kapsúl, komunikačné systémy či architektúru magnetickej levitácie. Bez týchto štandardov by sa žiadna komerčná trať nemohla začať stavať.

Situácia mimo Európy sa pritom uberá opačným smerom. Virgin Hyperloop v USA sa v roku 2024 prakticky rozpadol, prepustil väčšinu tímu a technológiu pre cestujúcich úplne ukončil. Muskovo SpaceX ukončilo hyperloopové súťaže už v roku 2021 a projekt v Texase bol v roku 2024 odmontovaný. Tým sa Európa dostala do pozície neoficiálneho svetového lídra v oblasti hyperloopu. Aj keď technológia ešte stále nie je pripravená pre bežnú prevádzku a bude si vyžadovať veľké investície aj ďalšie testy, posledné mesiace priniesli najpresvedčivejšie dôkazy, že hyperloop už nie je iba sci-fi, ale projekt, ktorý môže mať do roku 2050 reálne zastúpenie v európskej doprave.

Pôvodný článok:

Ako novú formu diaľkovej dopravy Elon Musk v roku 2013 navrhol takzvaný hyperloop, na ktorom pracovala jeho spoločnosť SpaceX a organizovala súťaže pre medzinárodné tímy s cieľom posunúť túto techniku vpred. Žezlo medzitým prebrali iné súkromné spoločnosť a vážny záujem má dokonca aj Európska únia, ktorá môže do roku 2050 vybudovať tisícky kilometrov takýchto spojení.

V Holandsku totiž vzniklo Európske hyperloop centrum, ktoré je vybavené testovacou traťou dlhou 420 metrov určenou na testovanie v takmer úplnom vákuu. Ide nielen o najdlhšiu testovaciu trať pre hyperloop v Európe, ale podľa Hyperloop Centra poslúži aj ako zdieľaná platformy pre tímy a spoločnosti z celého sveta.

10 000 km hyperloopu

Podľa operátorov tohto komplexu môže umožniť do roku 2050 naprieč Európou vybudovať až 10 000 km tratí typu hyperloop, vysvetľuje The Guardian. Finálne verzie pritom majú dosahovať rýchlosť až 1 000 km/h, čo je hlavnou výhodou tejto technológie – podľa mnohých to však nie je dostatočná rýchlosť na opodstatnenie oveľa vyšších nákladov na stavbu a prevádzku.

European Hyperloop Center

Testovacia trať v Holandsku pozostáva z 34 trubíc pospájaných do jedného celku, ktoré však neumožňujú testovacím zariadeniam dosiahnuť cieľové rýchlosti. Toto zariadenie má v skutočnosti iné využitie – má totiž tvar písmena Y a inžinierom má umožniť testovať zmenu „pruhu“ dopravnej kapsule. Ako prvá má začať s testami holandská spoločnosť Hardt Hyperloop a to už v najbližších týždňoch.

Hyperloop Centre na webovej stránke špecifikuje aj technologické výzvy, s ktorými sa musia inžinieri vysporiadať. Ide napríklad o malé tolerancie, čo je pri výrobe tak veľkých zariadení vždy veľkou výzvou. Problematický je aj vplyv atmosférického tlaku na potrubie, v ktorom je vytvorený podtlak vďaka čiastočnému vákuu.

Poriadna investícia

Ak sa technológie hyperloop dostanú do podoby, v ktorej je možné ich vo veľkom aplikovať v reálnom svete, výstavba takejto infraštruktúry nebude ani zďaleka lacná. Hardt Hyperloop však argumentuje tým, že sa požiadavky na dopravu do roku 2050 zdvojnásobia a aby bolo možné poskytnúť dostatočnú infraštruktúru pomocou klasických foriem dopravy, bude do stáť neuveriteľných 50 biliónov eur.

Majú aj prototyp dopravného prostriedku

Spomínané stredisko už pracuje aj na prototype dopravného prostriedku pre hyperloop, ktorého cieľom je otestovať vplyv takejto dopravy na človeka. Vyriešenie technických záležitostí pre dosiahnutie potrebných rýchlostí totiž nebude stačiť v prípade, že nie je cestovanie takýmto zariadením dostatočne pohodlné.

Hardt Hyperloop

Jednou z popredných spoločností pracujúcich na technológii hyperloop v Európe je práve spomínaný Hardt Hyperloop, ktorá už má niekoľko testovacích stredísk v Holandsku. K nej sa pridáva aj spoločnosť Zeleros Hyperloop, pričom oboje zaznamenali v minulosti značné úspechy v súťažiach, ktoré organizovala Muskova spoločnosť SpaceX s cieľom posunúť túto technológiu vpred.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP