V texte boli použité materiály TASR.

Rusko predstavilo ďalší ambiciózny cieľ v oblasti vesmírneho výskumu. Do roku 2036 chce na Mesiaci spustiť prevádzku jadrovej elektrárne, ktorá by zabezpečovala stabilný zdroj energie pre lunárne vozidlá, vedecké zariadenia aj pripravovanú medzinárodnú výskumnú stanicu.

Oznámil to Alexander Blagov, viceprezident Národného výskumného centra Kurčatovov inštitút, počas Ruského vesmírneho fóra v Moskve. Projekt vzniká v spolupráci s ruskou vesmírnou agentúrou Roskosmos, ktorá je hlavným objednávateľom programu.

Podľa Blagova by mal byť do roku 2036 pripravený celý lunárny program, teda nielen samotná elektráreň, ale aj jej doprava na Mesiac, inštalácia a uvedenie do prevádzky.

Tri fázy dopravy na Mesiac

Technický plán počíta s postupným budovaním infraštruktúry. Hlavný konštruktér lunárneho programu v spoločnosti NPO Lavočkina Pavel Kazmerčuk priblížil, že projekt sa rozdelí do troch etáp.

V prvej fáze má nosná raketa Angara A5M dopraviť na Mesiac servisný lunochod a špeciálne zariadenie potrebné na prípravu miesta. V druhej etape by mal nasledovať ďalší servisný lunochod spolu s nabíjacou a distribučnou stanicou. Až tretia fáza počíta s dopravou samotnej jadrovej elektrárne na lunárny povrch.

Takýto postup má znížiť riziko a umožniť postupné budovanie energetickej infraštruktúry ešte pred samotným spustením reaktora.

Energia pre vozidlá aj medzinárodnú stanicu

Podľa Roskosmosu by mala jadrová elektráreň zabezpečovať energiu pre lunárne vozidlá, vedecké observatóriá a ďalšie technologické systémy. Zásobovať má aj Medzinárodnú lunárnu výskumnú stanicu ILRS, ktorá je spoločným projektom Ruska a Číny.

Gemini

Stabilný zdroj energie je kľúčový najmä pre dlhodobú prítomnosť človeka na Mesiaci. Solárne panely síce dokážu generovať elektrinu, no problémom je približne 14 dňová lunárna noc, počas ktorej je povrch bez slnečného žiarenia. Jadrový zdroj by mohol zabezpečiť nepretržitú prevádzku bez ohľadu na osvetlenie.

Otázniky po neúspechu Luna 25

Ambície Moskvy však prichádzajú v čase, keď ruský lunárny program čelil vážnym problémom. V auguste 2023 sa skončila neúspechom bezpilotná misia Luna 25, ktorá sa pri pokuse o pristátie zrútila na povrch Mesiaca.

Po tejto udalosti Rusko posunulo harmonogram ďalších lunárnych misií. Plán vybudovať jadrovú elektráreň do roku 2036 tak bude závisieť aj od toho, či sa podarí stabilizovať a obnoviť úspešné pristávacie operácie.

Súboj veľmocí o Mesiac

Ruské plány prichádzajú zároveň v období zvýšenej aktivity Spojených štátov. NASA 2. apríla odštartovala misiu Artemis 2 s ľudskou posádkou. Štyria astronauti, traja Američania a jeden Kanaďan, obleteli Mesiac a dostali sa ďalej než akákoľvek ľudská posádka pred nimi. Ich návrat na Zem sa očakáva koncom týždňa.

Mesiac sa tak opäť stáva dejiskom geopolitického súperenia. Kým USA stavajú na návrate astronautov a budovaní stanice Gateway na obežnej dráhe, Rusko spolu s Čínou plánuje povrchovú infraštruktúru vrátane energetického zdroja.

Ak sa Moskve podarí projekt dotiahnuť, pôjde o prvý funkčný jadrový zdroj energie mimo Zeme. Zatiaľ však ide o plán na papieri, ktorého realizácia bude závisieť od technických úspechov, financovania aj politickej stability programu v nasledujúcich rokoch.