Bolo to ešte v roku 2016, keď sme s nadšením sledovali aktivitu slovenskej vlády a spoločnosti Hyperloop Transportation Technologies (HTT). Hovorilo sa o tom, že Slovensko môže byť jedným z priekopníkov sľubovanej dopravy budúcnosti. Nič také sa však (minimálne zatiaľ) nekoná.

Sleduj Fontech.sk aj na Facebooku, YouTube a Instagrame!

Ako totiž informuje Denník N, spolupráca vlády a HTT ďalej nepokračuje. Keď v roku 2016 obe strany podpísali memorandum, hovorilo sa najskôr o štúdiách uskutočniteľnosti a vybudovaní experimentálnej trasy. Tie sa mali následne rozvinúť až do reálnej prevádzky dopravy Hyperloop na trase Budapešť – Bratislava – Viedeň. Memorandum však vypršalo trištvrte roka po podpise. Neuskutočnila sa ani žiadna štúdia a firma dodala len prezentáciu a vizualizáciu projektu.

Úradu podpredsedu vlády, ktorý projekt zastrešoval, sa ani nepodarilo nájsť vhodné miesto na vybudovanie testovacej dráhy a vyvstali aj pochybnosti o „realizovateľnosti konceptu ako takého.“ Uvádza sa v oficiálnom vyhlásení spomínaného úradu pre Denník N. Spolupráca teda vyzerá v súčasnosti veľmi nereálne, ale z vyjadrení šéfa HTT, Davida Ahlborna, vyplýva, že Bratislava ešte nie je úplne odpísaná.

Spoločnosť chce odprezentovať plánovaný výskum a v hre je ešte aj iný projekt. Ten by mal prepojiť Bratislavu, Brno a Prahu, pričom HTT momentálne užšie spolupracuje s českými predstaviteľmi. Ahlborn dodal, že práve vykonávajú štúdiu uskutočniteľnosti. Keďže však spolupráca so slovenskou vládou momentálne nepokračuje, je otázne, ako sa situácia nakoniec skončí.

Sľubovaným možnostiam sa len približuje

Za myšlienkou Hyperloop dopravy stojí Elon Musk a tím inžinierov z jeho spoločností Tesla a SpaceX. Predstavenie prebehlo ešte v roku 2013 a koncept bol ponúknutý pod licenciou open source. Niekoľko firiem na základe dostupných dokumentov začalo budovať vlastné riešenia pre Hyperloop dopravu, mimo iných spomínané HTT aj viaceré univerzitné výskumné tímy.

Vlastný projekt vedie Musk v rámci spoločnosti SpaceX a veľa sa hovorí aj o aktivite jeho konkurenta Richarda Brunsona v rámci spoločnosti Virgin Hyperloop One. Práve firmy spomínaných podnikateľov sú podľa dostupných správ najďalej vo vývoji a pravidelne zverejňujú zábery z testovacích dráh.

Aj v súčasnosti je však technológia Hyperloop ďaleko za sľubovanými možnosťami. Špeciálne Hyperloop kapsule by mali umožniť prepravu pasažierov v nízkotlakových trubiciach pri rýchlosti presahujúcej 1200 kilometrov, dnes ešte nedosahujú ani polovicu a na minimálne vzdialenosti.

Súčasný rýchlostný rekord drží univerzitný tím WARR Hyperloop z Technickej univerzity v Mníchove.  Výkon 457 kilometrov za hodinu dosiahli na nedávno skončenej súťaži usporadúvanej SpaceX. Predbehol tak zariadenie od Virgin Hyperloop One, ktoré dosiahlo rýchlosť 386 km/h. Problémom riešenia WARR Hyperloop je však aj veľkosť používanej kapsuly, ktorá je malá a neumožňuje prepravovať pasažierov.

Aj spoločnosť HTT, ktorá avizovala nový spôsob dopravy na Slovensku, ešte len buduje svoju experimentálnu dráhu vo francúzskom Toulouse. Od komerčného spustenia technológie sme, zdá sa ešte poriadne ďaleko.

Aká je tvoja reakcia?
Milujem to
23%
Páči sa mi to
46%
Chcem to
0%
Mám to
8%
Nepáči sa mi to
15%
Neznášam to
8%
O autorovi
Pavol Lupták
Už počas štúdia na vysokej škole bol môj záujem pomerne neustále upriamený na najnovšie novinky zo sveta moderných technológií a vedy. S radosťou ich teraz testujem a najmä odhaľujem ich nedostatky. Zaujímam sa aj o témy ohľadom bezpečnosti dát a ochrany súkromia na internete. Moje postrehy a niečo zo súkromia môžeš sledovať aj na Instagrame a Twitteri (@l_u_p_t_i). E-mail: [email protected]