Európski vedci ostali prekvapení. Najväčšiu pliagu ľudstva našli na kurióznom mieste

Mikroplasty. Malé čiastočky plastu, ktoré dnes nájdeme doslova v každom kúsku našej planéty. Od oceánov, cez vzduch až po naše vlastné telá. A ako sa teraz ukázalo, nie sú to len stopy modernej doby – vedci ich našli aj v sedimentoch, ktoré pochádzajú zo začiatku 18. storočia.

Tím európskych výskumníkov priniesol prekvapivé zistenia po tom, čo analyzoval vrstvy usadenín z troch jazier v Lotyšsku. Výsledky publikovali v prestížnom časopise Science Advances.

Cieľom ich štúdie bolo pôvodne zistiť, či by sa mikroplasty dali použiť ako geologický marker pre tzv. Antropocén – novú geologickú epochu, ktorá má symbolicky začínať okolo roku 1950 a označuje obdobie, keď ľudia začali výrazne meniť planétu.

V geológii sa totiž často používajú vrstvy popola, ľadu alebo hornín ako časové značky, ktoré umožňujú sledovať vývoj Zeme v priebehu dejín. Vedci preto skúmali, či by mikroplasty – ako typicky moderný prvok – mohli rovnako spoľahlivo označovať začiatok éry ľudského vplyvu. Odpoveď ich však poriadne prekvapila.

V každej vrstve, ktorú skúmali, sa našli mikroplasty. Dokonca aj v tej najstaršej, pochádzajúcej z roku 1733. To znamená, že tieto častice sa v prostredí objavili oveľa skôr, než sa predpokladalo, alebo že sa dokážu dostať aj do vrstiev, ktorých sa moderná ľudská činnosť nikdy priamo nedotkla.

Vedci preto vo svojej správe napísali, že distribúcia mikroplastov v sedimentoch je nejednoznačná a nemožno ju použiť na presné určenie začiatku Antropocénu.

Závery výskumu však odhaľujú ešte niečo znepokojivejšie – plast sa dostane úplne všade. Dokonca aj tam, kde by sme ho nikdy nehľadali. Ani Antarktída, najvzdialenejší kontinent planéty, nie je výnimkou. Vedci už skôr našli mikroplasty v jej snehových vzorkách, kam ich pravdepodobne priniesol vietor. A čo je ešte alarmujúcejšie, plastové mikročastice sa už našli aj v ľudských orgánoch, vrátane pľúc a pečene.

Freepik

Vedci si pritom len začínajú uvedomovať, aký vplyv môžu mať tieto látky na naše zdravie. Niektoré výskumy naznačujú, že môžu ovplyvňovať bunkové procesy, imunitu či dokonca plodnosť. Napriek tomu sme od riešenia tohto problému stále ďaleko. Odstrániť mikroplasty z prostredia je extrémne ťažké, pretože sa rozptyľujú do vody, pôdy aj vzduchu a rozkladajú sa na stále menšie a menšie častice.

Vedci dnes hľadajú rôzne spôsoby, ako tento problém aspoň zmierniť. Skúšajú napríklad vysádzať brezy v znečistených oblastiach, pretože ich korene môžu pomáhať viazať plastové zvyšky v pôde. Objavujú sa aj nové typy filtrov, ktoré dokážu zachytiť mikroplasty z vody. Napriek tomu však ide len o drobné kroky v porovnaní s rozsahom znečistenia, ktoré sme na planéte vytvorili.

Z tejto štúdie vyplýva jediné – plast je už súčasťou všetkého, čoho sa dotkneme. A ak sa od neho nedokážeme odpútať, jeho stopy budú raz jediným, čo po našej civilizácii zostane.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia